Do slovenských kín príde 8. januára česko-slovensko-poľsko-slovinský film Všetko bude (2018) režiséra Olma Omerzu, ktorý snímku v prvých troch slovenských mestách aj osobne uvedie.
V utorok 8. januára Omerzu zavíta o 17:30 do bratislavského kina Lumiere, deň na to o 19:00 ho stretnú diváci a diváčky v Stanici Žilina-Záriečie a vo štvrtok 10. januára o 19:00 pozdraví návštevníkov a návštevníčky košickej Tabačky.
Vtipná road movie Všetko bude je podľa Omerzu festivalmi najžiadanejší titul z jeho doterajšej tvorby. Novinku uviedli začiatkom leta v medzinárodnej premiére na karlovarskom festivale, následne putovala na festival v Toronte, BFI v Londýne a ďalšie svetové festivaly a prehliadky.
Na Slovensku si ju v slávnostnej premiére vychutnali návštevníci a návštevníčky Medzinárodného filmového festivalu Bratislava 1. decembra uplynulého roku. Film získal Českého leva za najlepšiu réžiu a v tejto chvíli už má na konte i cenu Theodoros Angelopoulos FIPRESCI Award z gréckeho festivalu Panorama of European Cinema. Česká Filmová Akadémia snímku okrem toho vyslala i do boja o Oscara.
Drsná tínedžerská komédia vykresľuje príbeh štrnásťročného outsidera Máru a jeho kamaráta, dvanásťročného Heduša, ktorí spolu podniknú cestu za slobodou, keď Mára ukradne auto. Spoločnosť im robí pes, ktorého zachránili pred takmer istou smrťou a na pár dní sa k nim pridá aj sympatická stopárka. Dvaja kamaráti si na dobrodružnej ceste užívajú nečakanú slobodu, akú už možno nikdy nezažijú, až do okamihu, keď Máru chytí polícia.
Vo filme, v ktorom miestami ťažko odlíšiť realitu od chlapčenských výmyslov a fantázií, si v hlavných úlohách zahrali mladí neherci Tomáš Mrvík a Jan František Uher. Popri nich sa v novinke objavili aj Eliška Křenková, Lenka Vlasáková či Martin Pechlát.
Olmo Omerzu chcel vo filme ukázať predovšetkým akýsi záblesk, ktorý charakterizuje obdobie chlapčenstva, a zachytiť pocit, že ho hlavní hrdinovia čoskoro stratia. „Preto sa to volá Všetko bude. Na konci je otázka, čo s nimi bude, keď sa vrátia domov a povedzme za dva alebo päť rokov, keď vyrastú. Najdôležitejšie bolo dostať do filmu niečo, čo sa nedá napísať do scenára. To sa dá len tak, že trávite dlhý čas skúškami a snažíte sa tie jemné väzby medzi chalanmi odtlačiť na plátno,“ povedal pre portál Kinečko.
