Amnestie nie sú len o vzbure v Leopoldove: VIDEO Svet kontrolovaný ŠtB, tajné správy disidentov

23.10.2019Novinky v kináchSnímka cez príbehy troch rodín zároveň vykresľuje celý vtedajší svet kontrolovaný ŠtB, kde disidenti komunikujú pomocou tajných správ a jednotlivci rôznymi spôsobmi podliezajú svoje morálne latky, aby sa im žilo lepšie.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Nový konšpiračný triler Amnestie scenáristu a producenta Maroša Hečka a režiséra Jonáša Karáska nie je podľa dvojice tvorcov len filmom o vzbure v Leopoldove. Zábery z väznice sa v snímke inšpirovanej knihou Amnestia, ktorá rozpútala peklo (2015) Radovana Dunaja, prelínajú s príbehmi troch rodín.

Amnestie a vzbura boli len dôsledkom 

„Dodnes som presvedčený, že by bola veľká škoda, keby sme tú látku nerozšírili aj o ďalšie postavy a ďalšie dianie v našej krajine... . Amnestie a vzbura v Leopoldove boli už totiž len dôsledkom toho, čo sa stalo a ja som chcel, aby divák videl aj to predtým, takže sme si na pôdoryse troch rodín, šiestich postáv, vytvorili istú vzťahovú mapu a na nej sme poukázali na to, aké typy ľudí v tej krajine žijú a akým spôsobom rozmýšľajú, aké majú motivácie, ako sú ochotné podliezť svoju morálnu latku a čo všetko sú ochotné urobiť pre to, aby im bolo lepšie,“ priblížil Hečko.

Film postavený na udalostiach z obdobia Nežnej revolúcie, zobrazujúci kontroverzné rozhodnutie prezidenta Václava Havla, ktorý amnestiami oslobodil 21-tisíc väzňov, zachytáva svet kontrolovaný ŠtB, kde disidenti komunikujú pomocou tajných správ, svet, v ktorom ľudia udávajú svojich rodinných príslušníkov a zároveň túžia po osobných výhodách a slobode.

Zrod československej demokracie v novembri 1989 otvoril nové možnosti pre všetkých, vrátane ľudí držaných v najkrutejšej väznici komunistického zriadenia v Leopoldove, kde výbuch emócií prerastá do otvorenej vzbury. Hlavný hrdina, väzeň Drahoš Lupko, musí prekonať obrovské prekážky a bojovať za svoje práva. Obklopený krutými, sebeckými a manipulatívnymi ľuďmi tak prijme výzvu a plne sa chopí ponúknutej druhej šance.

Chceli sme tam naozaj výrazný mix

Napriek tomu, že sa v novom titule objavuje i niekoľko historických míľnikov, je podľa jeho tvorcov predovšetkým fikciou. „Snažili sme sa skôr naznačiť pocit tej doby a to, ako ten čas prežívali ľudia,“ ozrejmil Karásek.

„Preto tam na pozadí veľkých historických udalostí jednotlivé rodiny riešia svoje veci. Samozrejme, to čo sa v Československu vtedy dialo, malo výrazný vplyv na to, ako tí ľudia žili a ako sa ich život menil. Každá tá postava nejako začne a úplne inak skončí. Ten, kto v base bol, tam nakoniec nie je a ten, kto tam nebol, tam končí.... Niektoré charaktery pritom vychádzajú priamo z knihy, niektoré si scenáristi domysleli. Chceli sme tam naozaj výrazný mix. Sú tam ľudia v base, žijúci na okraji spoločnosti v tretej nápravnovýchovnej skupine, sú tam intelektuáli, disidenti, z ktorých sa stanú následne vodcovia tejto krajiny, je tam naozaj široký diapazón postáv,“ uviedol režisér.

„A tie charaktery nie sú čiernobiele. Ukáže sa tam vlastne celá paleta farieb a ako na tých negatívnych postavách nájdete niečo pozitívne, tak aj na tých pozitívnych niečo negatívne,“ dodal Hečko. Lupka vo filme stvárnil Juraj Bača. Okrem neho v snímke hrajú aj Natália Germani, Aňa Geislerová, Marek Majeský, Marek Vašut, Roman Luknár, Ján Jackuliak, Gregor Hološka, Jana Oľhová, Erik Ollé, Sáva Popovič či stand-up komik Marek Fučík.

Film by mohol pomôcť tomu, aby sa zaujímali aj mladí

Scenár tvorcovia konzultovali s viacerými ľuďmi pracujúcimi v tom čase v československých väzniciach, ako aj s ľuďmi z vtedajšieho VPN či s tými, ktorí sa osobne účastnili na jednotlivých zásahoch. Atmosféru 80. a 90. rokov pomohli okrem samotných prostredí, v ktorých film vznikal, vytvoriť i kameraman Tomáš Juríček a kostymérka Zuzana Krejzková.

Aby diváka strhli, kládli dôraz na detaily. „Dali sme si naozaj záležať, aby tam boli artefakty tej doby. Je ich tam veľa, rôzne nápisy a drobnosti, čokoľvek. A k tomu, aby sme diváka stiahli, určite pomohla aj hudba,“ usúdil Karásek. Vo filme zaznejú dobové skladby od Depeche Mode, Eurythmics, A-ha, Kajagoogoo, Spandau Ballet, Richarda Müllera alebo Nerezu.

Jedinečné spracovanie má podľa Karáska potenciál prilákať i mladých, ktorí si pád režimu na vlastnej koži nezažili a o tom, čo sa v Československu začiatkom 90. rokov dialo, vedia len z rozprávania starších. „Ja si myslím, že by ten film mohol pomôcť k tomu, aby sa o tieto veci začali zaujímať aj mladí. Tí tieto veci veľmi nevyhľadávajú, nemajú prečo. Ja sám som napríklad o vzbure v Leopoldove vedel predtým, ako som začal na filme pracovať, len málo. Vedel som, že bola, ale ako prebiehala.... Sám som bol neinformovaný. Preto sme sa snažili natočiť to tak, aby to bolo atraktívne aj pre mladšie ročníky. Napriek tomu, že tá doba je pre nich podľa mňa odťažitá,“ povedal Karásek.

„Ten film nie je na to, aby niekomu extrémne otváral oči alebo ho niekam hnal, tá reflexia musí ísť dovnútra, nie von. My sme sa snažili, aby to takto pôsobilo a myslím si, že sa to podarilo,“ uzavrel Hečko. Snímka, na vzniku ktorej sa koprodukčne podieľali aj RTVS a ČTV, príde do slovenských kín 31. októbra.

Zdroj: SITA 

Foto: Azyl Production, Video: YouTube/Azyl Production

Tagy: Marek Vašut Juraj Bača Amnestie

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov