VIETOR je originálna dokumentárna esej o sile vetra fönového typu s názvom Halný, ktorý sa vyskytuje v regióne Podhalie v poľských Vysokých Tatrách a okrem rozsiahlych materiálnych škôd spôsobuje miestnym obyvateľom aj psychické problémy.
Začína sa vduchu Hitchcockových princípov. Na začiatku však namiesto zemetrasenia prichádza silná víchrica. Stromy padajú na cesty, ľudia sa stávajú agresívnymi, telefóny na dispečingu tiesňovej linky nervózne zvonia. Film na vietor nenazerá iba prostredníctvom obrazov pustošenia askazy, ale aj cez jeho vplyv na každodenný život bežných ľudí.
Prichádza niekoľkokrát za rok. Keď príde, hory už nie sú pokojné a tiché. Keď fúka Halný, padajú stromy, vznikajú odlesnené polomy, domom odnáša strechy. Halným sa nemenia iba hory, ale aj ľudia. Po jeho príchode stúpa vkraji počet samovrážd, množia sa depresie, zintenzívňujú sa epileptické záchvaty, ľudia so srdcovými chorobami sú odvážaní do nemocníc. Halný prináša ľuďom strach a mení ich správanie.
Sú nervózni a agresívni, pijú viac alkoholu ako inokedy a polícia zasahuje častejšie ako obvykle. Boj človeka s prírodou je jednoznačne jednou z hlavných tém filmu. Súboj živlu a emócií sa snaží dokument sprostredkovať sugestívnou formou dokusymfónie a dokutrileru. Režisér zobrazuje atmosférický jav a jeho dôsledky cez portréty niekoľkých ústredných postáv, ktorých činy a správanie sú podriadené plynutiu času a fázam halného vetra, pričom protagonisti plnia úlohu „muzikantov na koncerte“.
Fascinujúci pohľad na život ľudí z horských oblastí, ktorí bojujú s nespútaným živlom, obklopení majestátom prírody. Pozornosť sa tiahne od intenzívneho ľudského správania k meniacej sa prírode: vystrašené zvieratá, kymácejúce sa stromy vo vetre, majestátny prechod padajúcich mračien, ktoré sa prelievajú cez tatranské hrebene.
Hlavnými protagonistami filmu sú štyri osoby, štyri osudy poznačené cyklickým prúdením vetra Halný. Záchranárka Ewa musí bojovať súčinkami tohto javu. Na stanici ukrytej vhorskom údolí sa meteorológ Tomek pokúša skúmať nepredvídateľný vietor pomocou meracích prístrojov. Halný ovplyvňuje aj život Terezy, poetky amilovníčky prírody apastiera Staszeka, ktorý musí ochraňovať svoju rodinu. Príbehy protagonistov sa prelínajú sobrazmi vystrašených zvierat, rastlín ohýbaných nápormi vetra amasívnymi mrakmi, ktoré sa presúvajú ponad vrcholky najvyšších poľských hôr.
Režisér Michał Bielawski
Absolvent Varšavskej univerzity. Autor dokumentárnych filmov, televíznych reportáží a rozhovorov. Za sériu televíznych rozhovorov „One Scene” s uznávanými poľskými filmovými tvorcami získal Cenu Poľského filmového inštitútu. Jeho filmový debutom bol v roku 2013 celovečerný dokumentárny film Mundial. The Highest Stakes (v koprodukcii s Canal +), získal ocenenie Special Jury Mention Award na desiatom Planete Doc Review vo Varšave. V roku 2014 režíroval dva celovečerné dokumentárne filmy, 1989 o rozhodujúcom roku politických a sociálnych zmien v Poľsku a vo Východnom bloku (v koprodukcii s TVP) a The Team o poľskom národnom volejbalovom družstve (v koprodukcii s POLSAT).
V tatranskom regióne ľudia často hovoria: „prichádza Halný, muži sa budú vešať.“ Po príchode vetra sú obyvatelia hôr vždy vstave pohotovosti. Tak ako mnoho iných prírodných katastrof, má aj tento vietor silnú osobnosť: jeho prítomnosť je ako prítomnosť človeka. Tvrdý, nezastaviteľný, deštruktívny Halný môže byť tiež metaforou krutej postavy vysočiny.
Projekt o najznámejšom vetre v poľských horách začal koncepciou rozprávania, ktorá ukazuje zmenu, napätie adrámu, premieňa sa na film, ktorý kombinuje formy dokusymfónie a dokutrileru. Naším zámerom bolo nájsť ľudí aich príbehy, ktoré odrážajú prítomnosť vetra azachovávajú si originalitu. Dúfam, že sa v tomto príbehu nekonečného ľudského zápasu so silami prírody navzájom dopĺňajú.
Snažil som sa nájsť frázu, ktorá by vystihla filmový projekt Vietor. Rozhodol som sa, že najvhodnejšou by bola „dokumentárna symfónia“. Postavy hrajú roly koncertných hudobníkov. Ako orchester pri práci, ich konanie sa mení tak, ako sled jednotlivých fáz vetra. Hlavným predmetom filmu ostáva horský vietor, hlavný dirigent udalostí, ako hudba, ktorú tvorí. Takýto prístup kvetru vychádza zjeho podstaty. Jeho priebeh je možné zhrnúť nasledovne: prelúdium čakania pred príchodom vetra, príchod vetra, nárast jeho rýchlosti, posledný poryv vetra, pokles rýchlosti vetra, upokojenie azačiatok fázy pred ďalším príchodom vetra.
Dokumentárny film by mal mať otvorenú viacvrstvovú formu. Forma daná subjektom núti tvorcov hľadať najvhodnejší formát pre budovanie príbehu. Namiesto diskusií otéme by mal film ponúknuť jedinečné zábery aukázať divákom, čo pre protagonistov znamená čeliť Halnému. Mojim cieľom je zobrazenie každej fázy činnosti vetra ahĺbku jeho vplyvu na ľudí. Rád by som hľadal prvky, ktoré spájajú svety všetkých postáv avyužíval plynulé prechody medzi nimi. Pri ich integrácii hrá hlavnú úlohu citlivo vedená kamera astrih.
Čo majú postavy spoločné je výhľad na Tatry priamo zokna. To sa snažíme zdôrazniť najmä vparalelných scénach ukazujúcich príchod vetra. Plynulý prechod medzi vybranými lokáciami má vplyv aj na ponúkaný obraz sveta. Verím, že vtomto svete každá jedna časť krajiny ado istej miery aj život hrdinov, podlieha nadradeným aspoločným zákonom prírody. Filmový hlas, ktorý sa stáva horským vetrom.
Producent Maciej Kubicki
Absolvent Inštitútu poľskej kultúry na Varšavskej univerzite a Programu kreatívnych producentov na Wajda School. Je tiež absolventom EAVE, TorinoFilm Lab, MIDPOINT, Ex Oriente a DOK Incubator. Pôsobí ako kreatívny producent vo varšavskej produkčnej spoločnosti TELEMARK, kde sa zameriava na tvorivé dokumentárne filmy (Over the Limit, réžia Marta Prus, Entangled, réžia Lidia Duda a One Man Show, réžia Jakub Piątek) a televízne projekty (In Treatment a Pact pre HBO Europe, Illegals pre Canal+ Polska).
Vietor svlastnou osobnosťou
Rozhovor sMichałom Bielawskym
Kedy sa začala vaša práca na filme?
Myšlienka nakrútiť dokumentárny film oprotagonistovi, ktorý je vskutočnosti neviditeľný, hoci účinky jeho pôsobenia sú zjavné, sa zdalo byť šialené. Apreto som to urobil. Nápad prišiel od producenta Macieja Kubickeho. Napriek tomu, že sme si neuvedomovali, čo sa snažíme urobiť, obaja sme vtom videli obrovský potenciál. Prýkrát sme otom hovorili vroku 2013. Vroku 2014 som začal zbierať materiál avroku 2015 vznikli prvé zábery. Súčasná podoba filmu sa formovala postupne. Chvíľu som uvažoval opráci sarchívnymi materiálmi, ale zdali sa mi príliš vzdialené od emócií, ktoré vietor vyvoláva. Ukázalo sa, že príbeh by mal byť založený na stretnutiach sľuďmi, ktorých život je prepojený shorským vetrom. Žiadne rozhovory, žiadne archívne materiály, jednoducho blízkosť ľudí.
To asi nebola iba umelecká ale aj fyzická výzva.
Mojou veľkou inšpiráciou bol Werner Herzog. Vžiadnom prípade sa sním neporovnávam, inšpirovala ma ale jeho pripravenosť na najväčšie šialenstvá anebezpečenstvá. Nakrúcanie prinieslo aj ťažké okamihy, pochybnosti otom, či to celé neskončí fiaskom, ale samotný nápad sa zdal byť taký jedinečný aoriginálny, že sme museli pokračovať. Stávalo sa, že som si šiel ľahnúť vystresovaný anapätý, nevediac, či nepríde telefonát zo Zakopaneho, že sa mám okamžite zbaliť avyraziť smagnetofónom do hôr. Neraz to bol extrém, oveľa väčší, ako som si vedel predstaviť. Nakrúcalo sa vnoci avietor bol taký silný, že všade okolo nás padali stromy.
To rozhodne nie sú „normálne“ pracovné podmienky. Čo ma však na tomto projekte najviac fascinovalo, bola umelecká výzva. Obaja sMaciejom sme vedeli, že toto bude úplne iný film vporovnaní stými, ktoré sme urobili predtým. Chcel som divákom odovzdať skúsenosť zobdobia pokoja abúrky, ťažkého života ale bez falošného folklóru pre turistov, dojem kontaktu sakýmsi vyšším poriadkom, ktorý sa prejavuje vokamihoch strachu aticha. Som nesmierne vďačný mojim protagonistom za to, že sa mi otvorili adôverovali mi. Dovolili mi byť snimi aj vochvíľach slabosti azápasu. Práve oni dali Vetru úžasné, magické momenty. Vďaka nim som mal pocit, že malo zmysel pracovať tak dlho atak ťažko.
Keď ste sa rozhodli nakrúcať film ohorskom vetre, museli ste sa zoznámiť statranskou vysočinou?
Nepochádzam odtiaľ. Musel som sa to naučiť, začať to cítiť arozumieť tomu. Na vysočinu som mal iba zopár spomienok zdetstva, keď som tam bol smojimi rodičmi. Vtedy sme žili vdome umeteorológa. Mal krásnu ceruzku, vždy dokonale ostrú, sktorou zapisoval správy. Zostala vo mne aj spomienka na akúsi auru, že je tam niečo, očom ľudia hovoria sobavami. Vietor, takmer personifikovaný, ako mystická bytosť prichádzajúca bez výstrahy. Horský vietor sa stal súčasťou tatranskej vysočiny tak, ako sa stal súčasťou charakteru tamojších ľudí. Definuje ich vytrvalosť aodolnosť voči pôsobeniu vetra.
Ako ste našli svojich protagonistov, vysokohorskú poetku, záchranárku aotca?
Okaždom znich by mohol vzniknúť samostatný film. Hľadal som výnimočných ľudí, ktorí sú zaujímaví sami osebe aprostredníctvom ktorých by som mohol dokázať, že to, čo sa naozaj hovorí ohorskom vetre, nie je iba predstava producenta arežiséra. Hľadal som medzi rogalistami, horskými vodcami, zamestnancami Tatranského národného parku, doktormi, hasičmi, meteorológmi. Chcel som docieliť, aby budúci protagonisti filmu boli schopní priniesť svoj osobný príbeh, ktorý je nejak spojený shorským vetrom. Pri tomto hľadaní mi veľmi pomohol kameraman Bartek Solik. Dlhú dobu pracoval ako fotoreportér pre Tygodnika Podhalański. Ukázal mi, napríklad, na obec Dzianisz. Život tam je úplne iný, než aký poznajú turisti.
Diváci budú určite venovať pozornosť kamere azvuku. Bartek Solik nie je vo filmovom svete príliš známy.
Toto je síce Bartekov celovečerný debut, nie však prvý film ohorskom vetre vTatrách. Dlho nakrúcal dokumentárne filmy pre Tatranský národný park. Je to veľmi talentovaný umelec. Inštinktívne nachádza najlepšie zábery pre situácie astavy protagonistov. Taktiež dokonale pozná hory amiestnych obyvateľov, takže aj pre neho to bola veľmi osobná skúsenosť. Veľa sme diskutovali otom, ako by mal film vyzerať: začať prehliadkou prírody apotom sa dostať bližšie kľuďom, kich psychológii.
Na výslednej podobe filmu má obrovskú zásluhu aj strih aHubert Pusek. Niekoľko mesiacov sme hľadali najlepší koncept, až kým sme si neuvedomili, že by sme mali venovať pozornosť aj krajine astopám predošlých víchric, ktoré ju poznačili. Príbeh sa tak javil oveľa súdržnejší aprotagonisti oveľa previazanejší sprírodou. Hanka Kastelicová a Iza Łopuch zHBO veľmi korigovali naše uvažovanie ofilme. Pod finálny výsledok sa, samozrejme, podpísala obrazová postprodukcia realizovaná vKrakow Technology Park svynikajúcim koloristom Glenom Castinhom azvuková na Slovensku sMartinom Mercom. Nemalou mierou prispel aj slovenský hudobný skladateľ Lukáš Kobela. Prekračuje žáner adokonale pracuje semóciami.
Napriek všetkému ste ale nepodľahli pokušeniu démonizovať vietor, vo filme súscény, pri ktorých naskakujú zimomriavky.
Na workshope vLisabone ho niekto vtipne nazval film „porno opočasí“. To je ale nepochopenie nášho zámeru. Použitím samotného horského vetra, neustálym nebezpečenstvom, pre divákov šokujúcim zobrazením trápenia asĺz, to všetko sa zdá byť lákavé, ale zdlhodobého hľadiska by to bolo vyčerpávajúce.
Väčšinu času je život horalov normálny, niekedy komický, menej či viac tragický. Abez toho, aby sme poznali život hrdinov by sme snimi nedokázali prežiť ich straty, to, čo im vietor odnáša. Tento spôsob uvažovania vytvoril zvláštnu fúziu žánrového filmu aklasického dokumentu. Vychádzame zinšpirácie trilerového žánru, vďaka čomu môžeme zrekonštruovať napätie predchádzajúce príchodu vetra aukázať svet vmomente chvenia. Dôležitosť však získava len vďaka tomu, čo bolo zachytené pozorovaním. Preto je podtitul filmu „Dokumentárny thriller“.
