Tvoril geniálne a šokujúce filmy: Stanley Kubrick začal vďaka narodeninovému fotoaparátu

Stanley Kubrick
26.07.2018Herci a herečkyOd narodenia jedného z najoriginálnejších filmových režisérov Stanleya Kubricka uplynulo vo štvrtok 26. júla, 90 rokov.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

 Svojrázny americký filmový tvorca nedbal na hollywoodske konvencie a film považoval za umenie, ktoré prebúdza najväčšiu škálu emócií zo všetkých druhov umenia. Jeho filmy ako napríklad Lolita (1962), 2001: A Space Odyssey (2001: Vesmírna odysea, 1968), A Clockwork Orange (Mechanický pomaranč, 1971), či posledná snímka Eyes Wide Shut (Široko zatvorené oči, 1999) niektorí kritici odmietali, ale iní a hlavne mnohí diváci považovali za geniálne filmové diela.

Stanley Kubrick sa narodil 26. júla 1928 v newyorskej štvrti Bronx v Spojených štátoch amerických (USA) v rodine lekára. V mladosti sa okrem šachu a džezu zaujímal hlavne o fotografovanie. Keď mu otec daroval k 13. narodeninám fotoaparát, začal dospievajúci budúci svetoznámy režisér fotiť všetko, čo stálo za zachytenie na fotografický film. Veľmi rýchlo sa zdokonalil a v roku 1945 vyhral súťaž časopisu Look o najlepšiu amatérsku fotografiu. Časopis mu ako 17-ročnému ponúkol prácu a mladý Kubrick vytvoril pre magazín množstvo fotografií.

Prechod od fotografií k pohyblivým filmovým obrázkom nenechal na seba dlho čakať. V roku 1950 minul Stanley Kubrick svoje úspory na nakrútenie 16-minútového dokumentárneho filmu Day of the Fight (Deň zápasu), ktorý zobrazoval prípravu boxera Waltera Cartiera na kvalifikačný boxersky zápas. Po tomto filme dal Kubrick v časopise Look výpoveď a začal sa naplno venovať len filmovaniu.

Prvý celovečerný Kubrickov film Fear and Desire (Strach a túžba, 1953) ako celok nezaznamenal veľký úspech, ale kritici ocenili jeho režisérsky prístup. Povzbudený kritikami začal v roku 1955 nakrúcať ďalší film Killer's Kiss (Bozk vraha, 1955), dramatický obraz newyorského podsvetia, a po ňom film The Killing (Zabíjanie, 1956), gangsterskú drámu zo zákulisia konských dostihov. V roku 1957 nakrútil filmovú drámu Paths of Glory (Cesty slávy) z obdobia prvej svetovej vojny o zastrelení troch francúzskych vojakov, ktorí odmietli splniť nezmyselný rozkaz. Do filmu obsadil herca Kirka Douglasa.


Mohlo by vás zaujímať: Hollywoodsky štúdiový systém: VIDEO Na počiatku všetkého stála "Veľká päťka"


Slávnemu hercovi Douglasovi sa spolupráca s Kubrickom zapáčila a keď v rokoch 1959-1960 produkoval film Spartacus (Spartakus) a pôvodný režisér Anthony Mann sa réžie vzdal, zavolal ako náhradného režiséra práve Kubricka. Film sa stal jedným z najznámejších veľkofilmov a získal štyri Oscary.

Po úspechu Spartaka a rozvode s druhou manželkou odišiel Stanley Kubrick do Spojeného kráľovstva, kde si ako námet svojho ďalšieho filmu vybral román Vladimíra Nabokova Lolita. Rovnomenný film prišiel do kín v roku 1962. V tom čase vyvolal obrovský škandál, aby mohol byť ďalej uvádzaný v kinách, musel Lolitu Kubrick prestrihať, ale aj potom dostal film označenie mládeži neprístupný.

Ďalším Kubrickovým filmom sa stala satira s krkolomným názvom Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb (Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, 1964). Kubrick sa vo filme dotkol témy studenej vojny a hrozby jadrových zbraní. Za originálnu absurdnú komédiu si vyslúžil niekoľko nominácií na Oscara. V hlavnej úlohe sa nezabudnuteľne predstavil herec Peter Sellers. Kubrickov sci-fi film 2001: A Space Odyssey (2001: Vesmírna odysea, 1968), inšpirovaný poviedkou klasika tohto žánru Arthura Charlesa Clarka, vyvolal v dobe svojho uvedenia do kín priam masovú hystériu a takmer okamžite sa zaradil medzi najlepšie diela filmovej histórie. Diváci boli ohromení vizuálnou stránkou diela, ktorá bola len jedným z mnohých prostriedkov, ako ľuďom sprostredkovať neopakovateľný zážitok presahujúci medze nášho chápania. Geniálnym sa ukázal aj nápad spojiť Straussove valčíky so zábermi na planétu Zem. Kubrickov film zaznamenal obrovský úspech a získal aj niekoľko nominácií na Oscara. Sošku dostal režisér za špeciálne efekty.


Mohlo by vás zaujímať: FOTO Sú sexi aj so šedinami: Ženy ich milujú, vyšší vek im absolútne nevadí


V roku 1971 Kubrick opäť šokoval svojou rovnomennou filmovou adaptáciou románu Anthonyho Burgessa A Clockwork Orange (Mechanický pomaranč). Medzitým sa v Spojenom kráľovstve nadobro usadil a spolu s treťou manželkou, nemeckou maliarkou Christiane Harlanovou vychovával tri dcéry.

O štyri roky neskôr Stanley Kubrick nazrel do minulosti filmom Barry Lyndon (1975), ktorý nakrútil podľa románu Williama Makepeacea Thackeraya. Vykreslil v ňom životnú cestu chudobného Íra, ktorý precestoval kus Európy 18. storočia, stretol množstvo historických osobností a na chvíľu sa stal aj členom šľachty. Snímka nezaznamenala komerčný úspech, ale premenila štyri z 11 nominácii na Oscara.

Po päťročnej odmlke prišiel Kubrick v roku 1980 s adaptáciou hororového románu Stephena Kinga The Shining (Osvietenie) v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom. Nevyhol sa ani téme vietnamskej vojny, ktorú zobrazil vo filme Full Metal Jacket (Olovená vesta, 1987).

Stanley Kubrick zomrel 7. marca 1999 v britskom Harpendene vo veku 70 rokov krátko pred premiérou svojho posledného filmu Široko zatvorené oči (Eyes Wide Shut). Námetom tohto filmu bola Snová novela rakúskeho prozaika Arthura Schnitzlera. Film sprevádzali rozporuplné kritiky, no Kubrick ho označil za svoje najlepšie dielo. Hlavné postavy stvárnili Tom Cruise a Nicole Kidmanová, ktorí v tom čase tvorili manželský pár.

Zdroj: TASR 

Foto: SITA/AP Photo/Warner Bros., SITA/AP Photo/Keystone, Alessandro Della Bella,

Tagy: Stanley Kubrick

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov