Filmové publikum svojho času elektrizoval ako nosatý Cyrano, zavalitý Obelix alebo emigrant Georges v Zelenej karte. Francúzsky herec Gérard Depardieu nezaprie talent a obrovskú pracovitosť. Vo svojich sedemdesiatich rokoch, ktoré oslávi vo štvrtok 27. decembra, má za sebou natáčanie cez 200 filmov vrátane mnohých cien.
Zároveň provokuje jazdami pod vplyvom alkoholu, prijatím ruského občianstva, velebením ruského prezidenta Vladimira Putina či odsťahovaním sa z Francúzska kvôli nižším daniam. Rodnú krajinu sa Depardieu rozhodol opustiť koncom roka 2012 kvôli vysokým daniam pre bohatých.
Dostal aj ruský pas, oficiálne za prínos ruskej kultúre, keď stvárnil napríklad Rasputina v rovnomennom filme z roku 2013. A Rusko značne velebí. Podporou ruskej anexie vKryme v roku 2014 rozhneval ukrajinské úrady natoľko, že sa dostal na ukrajinskú čiernu listinu osôb predstavujúcich ohrozenie pre národnú bezpečnosť.
V roku 1998 zasa Depardieu prišiel na Slovensko spolu s ďalšími filmovými hviezdami pred voľbami podporiť kontroverzného vodcu Vladimíra Mečiara.Do tejto krajiny sa chystal vyvážať svoje víno, ktoré pestoval a produkoval. Sebareflexiavšak niekdajšiemu svojráznemu sexsymbolovisvetového filmu nechýba.V nedávnom rozhovore pre francúzsky denník MetroNews pripustil, že má veľa chýb a robí hlúposti.
Filmová sláva už v osemdesiatych rokoch
Filmovú slávu vyniesli Depardeiuovi už v osemdesiatych rokoch role v Poslednommetre, vo filme Polícia, v Jeanovi od Floretty, či v Cyranovi de Bergerac, za ktorého získal prvúoscarovú nomináciu.
Do priazne amerického publika sa vkradol komédiouZelená karta (1990), a neskôr zažiaril v mnohých veľkofilmoch, napríklad 1492: Dobytie raja (1992), Hamlet režiséra Kennetha Branagha (1996), Muž so železnou maskou (1998) či Pí a jeho život ( 2012).S galskou zmyselnosťou svojho obrovského tela a s výrazným falickým nosom dokázal úspešne konkurovať krásnym hollywoodskym sexsymbolom.
Depardieu sám seba prirovnáva k neskrotenému zvieraťu.Herecky sa však dokáže premeniť v čokoľvek - môže byť nemotorný nešika, hrozivý Hromotĺk, milovník, hrdina, zlodej, kňaz, gay aj dobrý otec.
Poslušné dieťa? Kdeže
Svetlo sveta uzrel 27. decembra 1948 v drsnom prostredí malomestského Chateauroux ako syn chudobného negramotného klampiara.V dvanástich utiekol zo školy a zamestnával sa drobnými krádežami, pašovaním a bitkami.Nejaký čas strávil vo väzení a nakoniec mu v Paríži kamarát začal platiť herecké kurzy.Prejavil urputnú usilovnosť a prekvapujúce talent.
Začal rolami chuligánov s neústupným výrazom.Šancu dostal vo filme Buzica (1974).Škandalóznasnímkao milostnom trojuholníku dvoch výtržníkov a kaderníčky zrodil nový typ filmového hrdinu a preslávila ho.
Postupne ale dokázal vo filme presvedčiť, že dokáže byť nielen odpudivý, ale aj nežný, zúfalý a nadšene milujúci.Režisér François Truffaut mu daroval krásne romantické role v Poslednom metre (1980) a v Žene od vedľa (1981).
Natáčanie ho párkrát zaviedlo aj do Čiech - v novembri 1998 v Karlových Varoch nakrúcal televízny seriál o spisovateľovi Honoré de Balzakovi, o rok neskôr v Plzni pracoval na seriáli Bedári.A v marci 2012 zase v kláštore v Chotěšove pri Plzni pripravoval nový film podľa románu Viktora Huga Muž, ktorý sa smeje.
Divoký Gege žil rokys herečkou Elisabeth Guignotovou.Vzal si ju v roku 1970 a rozišli sa po dvadsiatich šiestich rokoch, majú dcéru Júliu, tiež herečku, a syna Guillauma, ktorý zomrel v októbri 2008. Gérard tiež žil s francúzskou herečkou Carole Bouquetovou.Ďalšia dcéra Roxanne sa mu narodila v januári 1992 a jej matkou je senegalská modelka a herečka Karine Syllasová.
