Legendárny komik s nezameniteľnou mimikou: Pracoval od rána do večera... Na slávu si musel počkať!

Louis de Funès
22.11.2019Herci a herečkyFrancúzsky herec a komik Louis de Funès bol podľa viacerých prieskumov verejnej mienky z roku 1968 najobľúbenejším hercom vo Francúzsku. Za svoj život si zahral 130 rolí vo filme a viac ako sto na javisku. Jeho herecký štýl je spätý s vysokým energickou výkonom a širokou škálou výrazov tváre. Na slávu si však musel dlho počkať...
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Louis de Funes sa narodil 31. júla 1914 v Courbevoie vo Francúzsku, rodičia však pochádzali zo Španielska. Jeho otec sa usadil v Paríži, kde sa neúspešne snažil presadiť ako advokát, a tak neskôr začal obchodovať s drahými kameňmi. Jeho matka pochádzala zo schudobnelej španielskej šľachtickej rodiny.

Známi a priatelia ho prezývali Fufu. Hovoril francúzsky, španielsky a anglicky. V mladosti rád kreslil a hral na klavíri. Jeho raný život bol dosť nenápadný a podobný tým ostatným. Ako mladík a dospievajúci de Funès vykonával rôzne práce, z ktorých bol ale opakovane prepustený. 

Stal sa barovým klaviristom a pracoval väčšinou ako jazzový klavirista v rôznych baroch a kabaretoch v Paríži.  Aj keď sa môže zdať, že hra na klavíri bola jednoduchá práca, opak bol pravdou. Louis hrával 12 hodín denne, za čo dostal nie veľký zárobok. Počas jeho hry na klavíri používal aj rôzny grimasy, ktoré mali u divákov neobyčajný úspech.

Jeden rok študoval herectvo na hereckej škole René Simona, počas ktorého nadviazal niekoľko užitočných kontaktov, napríklad s francúzskym hercom Danielom Gélinom. Počas okupácie Paríža v druhej svetovej vojne sa venoval štúdiu klavíra na hudobnej škole.

Začiatky a rozbeh hereckej kariéry

Louis de Funès začal svoju kariéru v oblasti showbiznisu v divadle, kde si užil mierny úspech a tiež hrával malé role vo filmoch. Aj keď neskôr dosiahol štatút filmovej hviezdy, neodradilo ho to hrávať aj naďalej divadelné role. Jeho scénická kariéra vyvrcholila veľkolepým vystúpením v hre Oscar, ktorú si o pár rokov neskôr zopakoval aj vo filmovej adaptácii.

Práve Daniel Gélin, ktorého spoznal na hereckej škole, mu v roku 1944 zaistil prvú malú divadelnú rolu a o rok neskôr mu prihral aj prvé vystúpenie vo filme. Išlo o film Barbizonovo pokušenie (1945), kde sa objavil menej ako 40 sekúnd v úlohe vrátnika kabaretu Le Paradis. Privítal hlavnú postavu, ktorú vo vstupnej hale zohral Jérôme Chambon a pohľadom mu ukázal na dvojité dvere vedúce do hlavnej miestnosti. 

Po druhej svetovej vojne sa už Louis de Funés venoval herectvu na stály pracovný úväzok a v malých rolách účinkoval v niekoľkých divadlách. Od roku 1945 do roku 1955 sa objavil v 50 filmoch, zvyčajne ako doplňujúca alebo len prechádzajúca postava.

Počas nasledujúcich 20 rokov vystúpil v 130 filmových rolách, vo viac ako 80 filmoch hral menšie role a potom získal svoje prvé hlavné úlohy. Počas tohto obdobia de Funès rozvinul každodennú rutinu profesionálnych aktivít, ktoré boli nabité od rána až do večera. Ráno začínal dabingom, popoludní pracoval na filme a večer vystupoval ako divadelný herec.

Najlepšie de Funésove filmy

Prelom v jeho kariére nastal v roku 1956, keď sa objavil v známej komédii z druhej svetovej vojny La Traversée de Paris (Naprieč Parížom).  V roku 1963 mu film Pui Pui, v ktorom hral hlavnú úlohu, konečne zaručil úspech vo Francúzsku aj vo svete. Vo veku 49 rokov sa de Funès nečakane stal hlavnou hviezdou a získal aj medzinárodné renomé s filmom Žandár zo Saint Tropez. Po ich prvej úspešnej spolupráci režisér Jean Girault považoval de Funèsa v podaní energického a chaotického strážcu zákona za ideálneho herca pre túto úlohu, a tak prvý film viedol k sérii šiestich.

Komédia Smoliar (1965), v ktorej hlavné úlohy stvárnili de Funès a Bourvil, objavila dokonale sa dopĺňajúcu dvojicu. Tá sa u divákov tak osvedčila, že sa úspech dua de Funès-Bourvil zopakoval o dva roky neskôr vo vojnovej komédii Veľký flám (1966).

Ide o jeden z najúspešnejších a najväčších grossingových filmov, ktorý kedy vznikol vo Francúzsku a prilákal publikum cez 17 miliónov divákov. Vo svojom filme Rozmary mocných (1971) režisér Oury predpokladal ďalšie znovuzjednotenie týchto dvoch komikov, ale Bourvilova smrť v roku 1970 viedla k  dovtedy nepravdepodobnému spárovaniu de Funèsa s Yvesom Montandom v tomto filme.

Louis de Funès sa tak stal hlavným francúzskym komikom. V rokoch 1964 až 1979 sedemkrát prevýšil francúzsku pokladňu najúspešnejších filmov roku. Hral spolu s mnohými významnými francúzskymi hercami svojej doby, vrátane Jeana Maraisa a Mylènea Demongeota v trilógii Fantomas, ako aj Jeana Gabina, Fernandela, Coluchea, Annie Girardota a Yvesa Montanda.

De Funès spolupracoval aj s Claudom Zidim, ktorý pre neho napísal novú postavu plnú nuancií a úprimnosti v komédii Krídelko alebo stehienko? (1976), čo je pravdepodobne najlepšia z jeho úloh. Neskôr boli de Funèsove významné hudobné schopnosti predstavené vo filmoch ako Smoliar a Grand restaurant pána Septima. V roku 1964 debutoval v prvej sérii o Fantomasovi, ktorá ho vyniesla na úplný "piedestál".

V roku 1975 sa Oury znovu obrátil na de Funèsa pre film s názvom Le Crocodile, v ktorom mal hrať úlohu juhoamerického diktátora. V marci 1975 bol však de Funès hospitalizovaný pre problémy so srdcom a prinútený odpočinúť si od hrania, čo spôsobilo, že bol tento film zrušený. Louis de Funès natočil svoj posledný film Žandár a žandárky v roku 1982.

V súkromí bol úplne iný

Na rozdiel od postáv, ktoré hral, ​​bol Funès v reálnom živote považovaný za veľmi plachú osobu. De Funès, schopný extrémne rýchlo meniť výraz tváre, bol prezývaný „muž so štyridsiatimi tvárami za minútu“. V mnohých filmoch hral rolu humorne vzrušujúceho, drzého, zrelého muža so sklonom k ​​hyperaktivite a nekontrolovateľným záchvatom hnevu.

Spolu s jeho malou výškou (1,64 m) a mimikou táto hyperaktivita vyvolala vysoko komický efekt. Obzvlásť viditeľné to bolo vtedy, keď hral po boku Bourvila, ktorému boli vždy dané skôr úlohy pokojných, mierne naivných a dobrých ľudí.

Osobný život de Funèsa

De Funès bol milovníkom ruží a potrpel si na luxus. V roku 1936 sa oženil s Germaine Louise Elodie Carroyerovou, s ktorou mal jedno dieťa, syna menom Daniel. Manželstvo nevydržalo a po 6 rokoch sa rozviedli. Ostali výborní priatelia, dokonca ho Germaine počas jeho kariéry podporovala, i v tých najťažších chvíľach.

Počas navštevovania hudobnej školy počas druhej svetovej vojny sa zamiloval do sekretárky Jeanne Barthelémy de Maupassant. Ona sa zase zaľúbila do „mladého muža, ktorý hral jazz ako Boh“. Vzali sa v roku 1943 a mali spolu dve deti, synov Patricka a Oliviera. Pár zostal spolu nádherných štyridsať rokov až do de Funèsovej smrti. 

Louis de Funès zomrel na infarkt 27. januára 1983, niekoľko mesiacov po jeho poslednom filme. Je pochovaný v cintoríne Cimetière du Cellier, ktorý sa nachádza v areáli zámku Château de Clermont, v ktorom býval. 

Zdroj: telkáč 

Autor: © Zoznam/mCul

Foto: Photo © Société Nouvelle de Cinématographie (SNC); Video: FB/Just Louis de Funès

Tagy: Louis de Funès

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov