Kráľ vedľajších rolí! Český herec Skopeček zomrel vo veku 94 rokov: Prežil dva koncentračné tábory

28.07.2020Herci a herečkyVo filme a v televízii vytvoril Jan Skopeček viac než stovku skôr menších rolí, bol trefným predstaviteľom rôznych komorníkov či "hundroša". Diváci ho poznajú z filmov Kameňák, Parta hic alebo zo seriálu Tři chlapi v chalupě. Skopeček bol tiež činný v divadle, stál pri zrode niekdajšieho pražského Divadla SK Neumanna, teraz Divadla pod Palmovkou, a v roku 2018 bol hlavný tvárou osláv 70. rokov tejto scény. Herec s pestrými životnými osudmi zomrel vo veku 94 rokov.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Skopečka si pamätníci asi najviac pamätajú z populárneho seriálu Jaroslava Dietla a Jiřího Hubača z 60. rokov Tři chlapi v chalupě, v ktorom s Ľubomírom Lipským a Ladislavom Trojanom stelesnili svojráznu rodinu Potůčkových, ktorá hospodárila bez žien. "Ten seriál bol zo života a bol pravdivý. Inak by ho ľudia tak neprijali," spomínal pred rokmi Skopeček. "Vtedy ho dávali tuším v pondelok a v stredu a ulice boli prázdne, každý sa pozeral," dodal "otec" Potůček.

Z množstva filmov, v ktorých Skopeček hral, možno pripomenúť snímky ako Dobrý vojak Švejk, Vyšší princip, Kto chce zabiť Jessii?, Traja chlapi na cestách (voľné pokračovanie seriálu), Marečku, podejte mi pero, Dobří holubi se vracejí, Bobule alebo Vrásky z lásky. Účinkoval v rozprávkach S čerty nejsou žerty, Cisár a tambor alebo Peklo s princeznou. Objavil sa aj v televíznych seriáloch Pan Tau, Bol raz jeden dom, Návštevníci, Vlak detstva a nádeje, Život na zámku alebo Hospoda.

Prešiel dvomi koncentračnými tábormi, herec Oldřich Nový mu zachránil život

Skopeček sa narodil 19. septembra 1925 v severočeských Litoměřiciach, pochádzal zo živnostníckej rodiny. Na otcovo želanie najskôr vyštudoval obchodnú školu, od detstva ho ale veľmi lákalo divadlo, obdivoval prostredie cirkusu. Keď v roku 1942 neuspel na prijímacom konaní na pražské konzervatórium, začal pracovať v továrni.

Koncom druhej svetovej vojny Skopeček kvôli svojmu čiastočne židovskému pôvodu prešiel dvoma koncentračnými tábormi v Nemecku. Pri prevoze z tábora Kleinstein do Osterode, pri ktorom ťažko ochorel, prvýkrát stretol Oldřicha Nového, ktorý mu vraj zachránil život. "Dostal som strašnú horúčku. On ma nepoznal, ale prišiel ku mne, dal mi nejaké prášky, zabalil do deky a staral sa o mňa, aby som sa vypotil. Som presvedčený, že mi zachránil život," povedal pred rokmi médiám.

Po vojne pôsobil v divadlách, napísal aj niekoľko hier

Po oslobodení vystriedal angažmán v niekoľkých moravských divadlách, pôsobenie v Horáckém divadle v Jihlave bolo pre neho pamätné aj osobne - zoznámil sa tu s budúcou manželkou Věrou Tichánkovou. Po návrate do Prahy začal kariéru v Mestskom oblastnom divadle Žižkov, z ktorého v roku 1949 vzniklo Divadlo S.K. Neumanna (teraz Divadlo pod Palmovkou). Skopeček stál pri zrode libenskej scény a "periférii" zostal verný až do dôchodku.

Stvárnil tu rad zaujímavých rolí, za skvelé obdobie považoval najmä 60. a neskoršie roky, kedy na Palmovke našli útočisko významní režiséri, vyhodení za normalizácie zo scén v centre Prahy, ako boli Otomar Krejča alebo Jan Grossman. V roku 2000 vydal Skopeček k polstoročnému jubileu divadla v Libni knihu spomienok s názvom Bolo nebolo. Čo sa o hercovi vie trochu menej je fakt, že sám bol autorom šiestich divadelných hier a niekoľkých rozhlasových dramatizácií.

S manželkou Tichánkovou bol 66 rokov, spájal ich humor aj trpká vojnová skúsenosť

S o päť rokov staršou Tichánkovou tvoril Skopeček výnimočne stabilné herecké manželstvo, ktoré pretrvalo 66 rokov. Spájal ich okrem iného humor aj trpká vojnová skúsenosť. Tichánková, držiteľka ceny Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre, zomrela v roku 2014 vo veku 93 rokov. 

Ovdoveného Skopečka v neľahkej situácii podržala dcéra Mária, ktorá trvalo žije vo Francúzsku. Bolestnou ranou pre neho pred rokmi bolo aj úmrtie vnučky, radosť do života mu naopak vnášali pravnúčatá.

Jeho meno sa neoprávnene objavilo vo zväzkoch ŠtB, prešiel si vtedy zložitým obdobím

Zložitým obdobím si Skopeček prešiel aj potom, čo sa jeho meno objavilo vo zväzkoch niekdajšej komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) medzi jej údajnými spolupracovníkmi. Herec sa potom domáhal očistenia svojho mena. "Kto ma tých štyridsať rokov poznal, vie si predstaviť, aký som asi bol fízel. A kto ma nepoznal, nech mi pobozká," povedal k tomu Skopeček kedysi pre Lidové noviny. V roku 2005 rozhodol pražský mestský súd, že herec bol v evidencii ŠtB vedený neoprávnene.

V roku 2011 získal Skopeček v Přelouč cenu za celoživotné majstrovstvo v dabingu. O dva roky neskôr bol ocenený na Novomestskom hrnci smiechu za nezabudnuteľné role v komédiách. V roku 2017 dostal od prezidenta Miloša Zemana medailu Za zásluhy I. stupňa o stáť v oblasti umenia.

Zdroj: ČTK 

Foto: Photo © Bioscop

Tagy: Jan Skopeček

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov