Herec, dramatik, prozaik, scenárista, textár a divadelný riaditeľ Jan Werich sa už počas svojho života stal rešpektovanou národnou ikonou.
Umelec, ktorý sa do verejného povedomia zapísal predovšetkým ako polovica autorskej a hereckej dvojice V + W, zomrel pred 40 rokmi, 31. októbra 1980. Werich bol vnímaný predovšetkým ako klaun, múdry klaun bojujúci s ľudskou blbosťou, ktorého názory mnohí brali za smerodajné.
"Milujem pohľad do hľadiska, keď sa ľudia smiechom potácajú ako bárka vo víchrici srandy," vyznal sa kedysi. Tento pohľad sa mu často naskýtal z javiska Osvobozeného divadla, kde exceloval po boku Jiřího Voskovca. Podobne tomu bolo aj na prelome 50. a 60. rokov v Divadle satiry a v Divadle ABC, kde na tradíciu V + W nadväzoval s Miroslavom Horníčkom. S ľudskou blbosťou bojoval aj v podmienkach komunistického režimu, dokázal polemizovať pohotovo a trefne s mocou, ktorá sužovala nielen jeho, ale aj celý národ. "Vojna s ľudskou blbosťou sa nedá vyhrať, ale nedá sa z nej utiecť, pretože by blbosť zaplavila svet", hovorieval.
Jan Werich sa narodil 6. februára 1905 v Prahe. Po gymnáziu začal rovnako ako Voskovec študoval právo, v roku 1926 sa vďaka Voskovcovi ocitol medzi avantgardnými umelcami v združení Deväťsil. O rok neskôr mala na scéne Osvobozeného divadla premiéru ich prvá spoločná hra Vest pocket revue. Prvotné ambíciou dvojíc V + W bolo divákov predovšetkým baviť, neistota hospodárskej krízy a narastajúce nebezpečenstvo fašizmu na začiatku 30. rokov minulého storočia ich ale priviedlo k politickej satire.
Mohlo by vás zaujímať: Legendárny princ z Popolušky slávi 70 rokov: Je štvrtýkrát ženatý... FOTO Takto teraz vyzerá
Netajili sa inšpiráciou americkými komikmi, blízky im bol Charlie Chaplin. Táto inšpirácia bola zreteľná aj v ich filmových úlohách z tridsiatych rokov, ktoré boli napospol adaptáciami úspešných hier Osvobozeného divadla. Filmy režiséra Martina Friča Púder a benzín, Peniaze alebo život, Hej rup! a Svet patrí nám prispeli k vzniku nového žánru českej politickej filmovej komédie.
Werichove povojnové pôsobenie silne ovplyvnil komunistický režim, napriek tomu natočil niekoľko cenených filmov a televíznych inscenácií. Taktiež bol principálom Divadla Satiry (neskôr ABC). Filmy Cisárov Pekár, Pekárov cisár (1951) aj rozprávka Bol raz jeden kráľ (1954) sa radí do zlatého fondu českej kinematografie, hoci ich niektorí vnímajú ako dobové agitky. Významnú dvojrolu získal vo filme Vojtecha Jasného Až príde kocúr (1963). Už od roku 1953 Werich tiež v rozhlase nahováral Haškova Švejka. Stále viac sa prejavoval ako spisovateľ, k veľmi úspešným patrila jeho zbierka rozprávok Fimfárum (1960) aj cestopis Talianske prázdniny (1960). V roku 1963 mu bol udelený titul národný umelec.
