Legendárny doktor Štrosmajer: Zvodca žien sa musel vyrovnať s krutou smrťou matky

Miloš Kopecký
16.02.2021Herci a herečkyMedzi najpopulárnejších českých hercov druhej polovice minulého storočia bezpochyby patril Miloš Kopecký, známy z nespočetného množstva rolí pred kamerou aj v divadle.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Do sŕdc divákov sa zapísal ako televízny doktor Štrosmajer z Nemocnice na kraji mesta, filmový zloduch Horác alias Hogofogo z Limonádového Joea alebo divadelný Richard III. a Harpagon. Tento skvelý rozprávač so zmyslom pre humor zostáva v pamäti ľudí i štvrťstoročie po smrti, zomrel 16. februára 1996 vo veku 73 rokov. Filmoví režiséri Kopeckého často obsadzovali do úloh rôznych podvodníkov, zloduchov, zvodcov žien či rôznych zhýralcov - okrem Horáca bol treba feldkurátorom Katzom vo Švejkovi, zlomyselným záhradníkom v snímke Adéla ještě nevečeřela či šialeným barónom v Tajomstve hradu v Karpatoch.

"Vďaka filmovým médiám som intrigán a zvodca. Ale to je nedorozumenie," posťažoval sa raz herc, ktorý rovnako dobre vedel zahrať role kladné, hoci málokedy jednoznačne. V posledných rokoch života sa Miloš Kopecký, ktorého trápila rakovina žalúdka, venoval popri hereckej práci tiež písaniu a zbieraniu materiálov pre svoju knihu spomienok. A rozhodne sa nemohol sťažovať na nedostatok materiálu, pretože prežil skutočne pestrý život. Okrem iného bol umeleckým partnerom radu veľkých osobností českého divadla, napríklad Jana Wericha a Miroslava Horníčka, sprevádzala ho tiež povesť znalca umenia a filozofie, ako vášnivý čitateľ mal navyše skvelú pamäť.

Zvodca žien bol štyrikrát ženatý

Ešte "vydarenejšie" renomé mal pražský rodák ako zvodca žien, ženatý bol štyrikrát a jeho romániky sa počítali v desiatkach. Prvýkrát si vzal populárnu herečku Stellu Zázvorkovú, s ktorou mal dcéru Katarínu. "Bol to zaujímavý, výnimočný muž a mal herecký talent od Boha," povedala o ňom. Toto manželstvo, rovnako ako dve ďalšie, trvalo len krátko. 

V roku 1966 sa oženil s tanečnicou Janou Křečkovou, s ktorou vydržal až do smrti a mali spolu dcéru Barboru. Okrem toho bol Kopecký známy radom milostných avantúr. "Uverila som mu, že tie jeho slečny nič neznamenajú ... Tak som sa obetovala, a okrem toho som ho stále mala rada. V divadle som sama poznala, že mnohí herci robia to isté, ale tajne," vysvetlila manželka Jana, prečo sa zmierila s Kopeckého donchuanstvom.

Jeho matka zahynula v Osvienčime

Ďalšiu stránku Kopeckého života predstavovala maniodepresívna psychóza, ktorú si pravdepodobne priniesol z rodiny, podobne trpel aj jeho otec. Kopeckého život tiež výrazne ovplyvnil židovský pôvod matky, ktorá zahynula v Osvienčime. Do vyhladzovacieho tábora sa dostala po tom, čo sa s ňou otec, majiteľ pražského kožušníctva Vladimír Kopecký, za okupácie rozviedol.

"Otec nad mamičkou de facto vyniesol ortieľ. Keby totiž rodičia neboli rozvedení, mamička by sa neocitla v Osvienčime, ale zostala by zrejme v Terezíne, kde bolo možné vojnu prežiť," napísal Miloš Kopecký neskôr vo svojej autobiografickej knihe Ja. Neskorší slávny herec mal byť podobne ako otec kožušníkom, za ktorého sa aj vyučil. Potom ale maturoval na reálnom gymnáziu a súkromne študoval hudbu. Na divadelnú dráhu nastúpil už za prvej republiky, počas okupácie - kým ako židovský "miešanec" mohol - pôsobil v skupine mladých umelcov Tvar.

Postava doktora Štrosmajera a príval popularity

Po vojne vystriedal rad divadiel vrátane Národného, ​​ako sám hovoril, mal "angažmán vo všetkých pražských divadlách s výnimkou divadiel pre deti a mládež", v roku 1965 sa usadil na Vinohradoch. "Túžil byť najlepší vo svojom odbore - v herectve, ale pri tejto absolútnej ambícii ho sprevádzala nesmierna skromnosť," povedal jeho priateľ a dlhoročný riaditeľ Divadla Na zábradlí Vladimír Vodička.

K jeho najväčším divadelným rolám býva radený Richard III., Harpagon či Higgins v Pygmalionovi, najviac sa ale Kopecký preslávil pred kamerou. Obrovskú popularitu mu koncom 70. rokov priniesol najmä doktor Štrosmajer z televízneho seriálu Nemocnica na okraji mesta. Jeden z mnohých signatárov takzvanej Anticharty sa medzi prvými verejne známymi umelcami otvorene postavil komunistickému režimu.

Jeho odvážny prejav na zjazde výtvarných umelcov v roku 1987 v mnohých opisoch koloval po celej republike. Vystúpenie v čase stále silné totalitnej moci a predovšetkým veta "Odíďte, ak je čas" sa stali legendou. Neskôr priznal, že jedným z dôvodov tohto kroku bola potreba "očistiť sa", predovšetkým za niektoré relácie z doby normalizácie, ale to nijako neznížilo jeho význam a silu.

Zdroj: ČTK 

Foto: ČT, Video: Youtube

Tagy: Miloš Kopecký

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov