Pred 30 rokmi, 1. mája 1991, mal premiéru film Tankový prapor režiséra Víta Olmera, nakrútený podľa známeho románu Josefa Škvoreckého. Bol to prvý záber súkromného producenta natočený od znárodnenia kinematografie v roku 1945.
Keď sa v roku 1990 režisér Olmer rozhodoval medzi Obecnou školou, ktorú Zdeněk Svěrák napísal priamo pre neho, a Tankovým praporom, rozhodol sa pre Škvoreckého horkú komédiu. Film s Lukášom Vaculíkom v hlavnej úlohe Dannyho Smiřického, nezapadajúceho do ľudovodemokratickej armády, mal úspech. Do kín prilákal cez dva milióny divákov a stal sa najnavštevovanejším filmom porevolučných dôb v Čechách.
S Tankovým praporom sa spája ešte ďalšie rarita. Ako prvý celovečerný film v súkromnej produkcii vlastne vznikol nelegálne. Akciová spoločnosť Bonton vtedy totiž obišla síce zastaraný, ale stále platiaci zákon o znárodnení a monopolu československej kinematografie. Posledným štátne financovaným filmom boli Černí baroni v roku 1992. Demonopolizácie v oblasti kinematografie zavŕšil až zákon číslo 273/1993 Zbierky zákonov z 15. októbra 1993.
Podľa informácií na Československej filmovej databáze režisér Olmer napriek veľkej diváckej úspešnosti na filme prakticky nič nezarobil, pretože podpísal nevýhodnú zmluvu a nakoniec inkasoval asi iba 7 500 korún. Na druhej strane si počas natáčania našiel svoju druhú polovičku - zoznámil sa dnes už so svojou manželkou Simonou Chytrovou.
O rozruch pri natáčaní sa postarala erotická scéna Lukáša Vaculíka a Simony Chytrovej. Nakrúcala sa totiž v byte na sídlisku a po jej úspešnom ukončení sa údajne ozval obrovský potlesk a burácanie. Ako sa okrem toho píše na ČSFD, štáb si neuvedomil, že na sídlisku je všetko vidieť a zvedaví susedia sa cez okno na všetko pozerajú.