Bohdalová slávi 90 rokov: Cesta k herectvu nebola ľahká... Musela sa narýchlo vydať, problémy s ŠtB

02.05.2021Herci a herečkyFilmové postavy z klenotov českej komédie, množstvo tragických či dramatických úloh na filmovom plátne i na divadelnom javisku, k tomu účinkovanie v televíznych zábavných reláciách a v neposlednom rade tiež rozprávky pre najmenších – to všetko vystihuje legendárnu českú herečku Jiřinu Bohdalovú. V pondelok 3. mája oslavuje svoje 90. narodeniny. Napriek veku je stále aktívna a hoci je hereckou hviezdou prvej veľkosti, pre svoje publikum ostáva bezprostrednou a milou "Bohdalkou".
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Jiřina Bohdalová sa narodila 3. mája 1931 v Prahe. Jej otec František Bohdal bol truhlár a matka Marie Bohdalová pracovala ako slúžka, no zároveň bolo jej vášňou ochotnícke divadlo. K herectvu odmalička viedla aj svoju dcéru. 

Pred kamerou stála "Jiřinka" prvýkrát v šiestich rokoch. Prvýkrát si zahrala v groteske Pižla a Žižla na cestách dievčatko v parku, ktorá ponúkne chudobným komikom desiatu. Písal sa rok 1937 a malú herečku vtedy nazvali českou Shirley. V ôsmich rokoch sa objavila vo filme Zlatý človek a v deviatich v snímke Madla zpíva Evrope. "Zohrala som v prvej republike tri filmy a ten prvý, ale to nikde nehovorte, bol ešte nemý. Tak nejako skončila tá moja prvá dekáda," prezradila v rozhovore.

ŠtB zavrela jej otca na šesť rokov do väzenia, ju vypočúvala a prenasledovala

Po maturite v roku 1949 pracovala Jiřina Bohdalová prechodne ako učiteľka v Ostrave. Tu sa zoznámila so svojím neskorším manželom, s ktorým mala dcéru Simonu Stašovú (nar. 1955). To bol dôvod, pre ktorý musela prerušiť štúdium herectva. Navyše v roku 1954 jej otca zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a súd mu vymeral 15-ročný trest. Vo väzení strávil nakoniec šesť rokov. Začínajúca herečka sa musela starať o matku, sestru i dcéru, navyše aj ju ŠtB vypočúvala a prenasledovala.

"Sprevádzal ma strach, obava o existenciiu nádej, že otec v kriminále prežije a že napriek všetkému zlému doštudujem, že dievča bude zdravé, manželstvo sa mi nerozpadne, že sa z toho všetkého doma nezbláznim," zverila sa v českej tlači. Jej otec dostal v roku 2016 in memoriam osvedčenie o účasti na protikomunistickom odboji. Štátna bezpečnosť od konca 50. rokov viedla Bohdalovú ako agentku. Až roku 2004 súd konštatoval, že bola vo zväzkoch ŠtB vedená neoprávnene. 

Napriek prekážkam dokončila štúdium a začala hrať v divadle

Napriek prekážkam v roku 1957 ukončila štúdium Divadelnej fakulty Akademie múzických umění. Jan Werich ju angažoval vo svojom Divadle ABC, herečka to však pripisuje skutočnosti, že sa dozvedel o jej problémoch so štátnou mocou. "Myslím si, že mi najprv ponúkol angažmán, aby urobil dobrý skutok. A až neskôr, keď sa o mne prekrásne vyjadroval, zrejme pochopil, že spojil oboje – pomoc mne i môjmu talentu," povedala Bohdalová v rozhovore pre Český rozhlas. Od roku 1967 sa jej domovskou scénou stalo pražské Divadlo na Vinohradech.

Pred kamerou sa Jiřina Bohdalová maminou zásluhou prvý raz ocitla v roku 1937 v nedokončenom detskom filme Pižla a Žižla na cestách – zachovali sa z neho len nezostrihané nemé torzá. Zahrala si tam dievčatko v parku, ktorá ponúkne chudobným komikom desiatu. Malú herečku vtedy nazvali českou Shirley. Na plátne sa objavovala aj v ďalších rokoch, napríklad v komédii Zlaté dno (Vladimír Slavínský, 1942), v ktorej hral hlavnú rolu Vlasta Burian.

Prvé väčšie herecké príležitosti sa začali objavovať až v 50. rokoch

Svoj komediálny talent mohla predviesť v komédii Florenc 13:30, ktorú v roku 1957 nakrútil Josef Mach. Len počas roku 1961 hrala napríklad v jedenástich snímkach. Až v roku 1963 však získala hlavnú rolu – vo dvojici s Jiřím Sovákom – v známej komédii Martina Friča Král Králů. Frič jej o rok neskôr ponúkol titulnú rolu aj v dráme Hvězda zvaná Pelyněk. Opäť komediálnu postavu ostýchavej mladej dámy si zahrala vo filme Jiřího Krejčíka Čintamani a podvodník nakrútenom podľa poviedok Karla Čapka.

V roku 1965 dal priestor Jiřině Bohdalovej ako komediálnej herečke režisér Zdeněk Podskalský v známej satire Bílá paní. Nasledovali veselohry Dáma na Kolejích (Ladislav Rychman, 1966) a Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966). Opäť s Jiřím Sovákom si zahrala aj vo Fričovej krimikomédii Přísně tajné premiéry (1967).

Do konca 60. rokov sa stala jednou z najobľúbenejších a najobsadzovanejších českých herečiek

Práve v tomto čase ju Zdeněk Podskalský obsadil do jednej z najúspešnejších českých komédií všetkých čias. V jeho legendárnych Světákoch si zahrala spolu s Jiřinou Jiráskovou a Ivou Janžurovou trojicu žien zvádzajúcich "fasádnikov" v podaní Jana Libíčka, Vlastimila Brodského a Jiřího Sováka. "To sa skutočne podarilo po všetkých stránkach. Obrovsky sme sa bavili a je to vidieť. Ale nebavili sme sa medzi sebou, bavili sme sa tým, čo tam ešte pridať v rámci svojej figúry," spomína na film herečka.

Mimoriadne úspešný bol pre Bohdalovú aj rok 1970: Zaskvela sa v komédii Oldřicha Lipského "Čtyři vraždy stačí, drahoušku". Podobenstvom vzťahu muža a ženy bola snímka Ester Krumbachovej Vražda Ing. Čerta. A so svojím vtedajším manželom Radkom Brzobohatým predviedla ozajstný herecký koncert v politickej dráme Ucho, ktorú nakrútil Karel Kachyňa a ktorá na prahu normalizačnej éry okamžite putovala do trezoru. V televíznom filme Františka Filipa Kat nepočká tiež presvedčivo stvárnila tragický osud herečky Anny Letenskej, ktorú počas 2. svetovej vojny zatklo gestapo.

Nezabudnuteľné sú jej večerníčky či zábavná relácia Televarieté

Čoraz častejšie sa Jiřina Bohdalová objavovala v televíznych filmoch i seriáloch (v roku 1975 to bol napríklad seriál Chalupári), spoločne s Vladimírom Dvořákom sa pravidelne prihovárala divákom ako konferenciérka zábavnej relácie Televarieté. Nezabudnuteľné sú jej "manželské" scénky s Vladimírom Menšíkom. Popri televíznej zábave sa jej parketou stali aj večerníčky, v ktorých prepožičala hlas celej plejáde postavičiek – aj keď sa neskôr herečka posťažovala, že dabovanie "panrdláčikov" jej zničilo hlasivky.

Úlohu mentálne zaostalej ženy v dráme Fany (Karel Kachyňa, 1995) považuje Bohdalová za jednu z najnáročnejších, už aj preto, že musela dávať pozor, aby nevyznela ako karikatúra. Vo filme Vrásky z lásky, ktorý v roku 2012 nakrútil Jiří Strach, sa Bohdalová opäť stretla s bývalým mužom Radkom Brzobohatým. Zahrala si titulnú postavu v detektívnom seriáli Ach, ty vraždy! (2010-2012). V roku 2021 ju môžu diváci uvidieť v snímke Ireny Pavláskovej Vánoční příběh.

Dcéru rada podpichuje, vracia sa často k rodičom a prezradila aj životné krédo

Nápad svojej dcéry Simony Stašovej venovať sa herectvu, spočiatku Bohdalová považovala za "nedostatok fantázie". Herečka Jiřina Jirásková však Simonu Stašovú vyskúšala a povzbudila – a aby Bohdalovú podpichla, oznámila jej, že "'obgeneráciu' sa rodia talentovaní ľudia". O hereckom umení svojej dcéry sa však Jiřina Bohdalová vyjadruje jednoznačne: "Je naozaj dobrá herečka."

Dôležitými ľuďmi jej života ostávajú rodičia. "Mala som vynikajúcich rodičov, na ktorých spomínam dodnes, vraciam sa k nim. Keď mám nejakú bolesť, tak im to poviem a verím, že nado mnou držia ruku a síce mi nemôžu odpovedať, ale viem, že ma počuli," zdôverila sa jubilantka Jiřina Bohdalová.

Keď na odovzdávaní cien Thalia v roku 2011 preberala "Bohdalka" cenu za celoživotné dielo, pohrozila v nadsádzke publiku, že "pokoj ešte nedá". A v predvečer oslavy svojich deväťdesiatin sa zverila so svojou vierou, že s humorom a nadhľadom ide v živote všetko lepšie. Tiež prezradila svoje životné krédo: "Robiť len to, na čo stačím a lámať si hlavu len tým, čo môžem ovplyvniť."

Zdroj: TASR  ČTK 

Foto: TASR/Vladimír Benko

Tagy: Jiřina Bohdalová

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov