Herečka Françoise Arnoulová, ktorá 3. júna oslavuje 90 rokov, patrila k hviezdam povojnovej francúzskej kinematografie. V 50. rokoch jej štýl obliekania a účesov napodobňovali tisíce dievčat po celom Francúzsku. Hrala napríklad so slávnym Fernandelom, Jeanom Gabinom, spevákom Gilbertom Bécaudom či s Alainom Delonom. V roku 1997 predsedala porote v súťaži o najlepšiu kameru na festivale v Cannes.
Narodila sa vo vtedajšej francúzskej kolónii v Alžírsku, kde bol jej otec vysokým dôstojníkom koloniálnej vojenskej posádky. Detstvo strávila v ďalšom francúzskom Dominia v Maroku, koncom druhej svetovej vojny potom rodina presídlila do Paríža. Ešte predtým v Maroku sa ale začala venovať baletu, za vojny tancovala na benefičných predstaveniach pre Červený kríž vo všetkých veľkých mestách v Maroku.
Po presťahovaní do Paríža začala študovala herectvo, vo filme debutovala v lyrickom príbehu Stretnutie v júli v roku 1949. Komédia Pôjdeme do Paríža z roku 1950 ju katapultovala medzi popredné osobnosti francúzskeho filmu. Neskôr hrala so slávnym Fernandelom napríklad vo filme Zakázané ovocie, s Jeanom Gabinom stvárnila ústrednú dvojicu v muzikáli Francúzsky kankán.
V poetickom vianočnom príbehu Krajina, odkiaľ prichádzam z roku 1956 sa objavila po boku speváka Gilberta Bécauda. Na prelome 50. a 60. rokov sa Arnoulová predstavila vo dvojici s Alainom Delonom v melodráme Cesty školákov.
V druhej polovici 60. rokov natočila len dva filmy, k práci pred kamerou sa potom niekoľkokrát vrátila v 70. rokoch, točila v televízii, v ďalších rokoch hrala vo filme skôr sporadicky.
Osobný život
V roku 1956 sa vydala za producenta Georgesa Cravenna (1914-2009), ktorý stál pri zrode mnohých filmov a tiež inicioval vznik francúzskych Cezarov, miestnej obdoby amerických Oscarov.
Ich manželstvo však nemalo dlhé trvanie, rozviedli sa v roku 1964, ale Françoise bola v tom čase už dva roky partnerkou režiséra a scenáristu Bernarda Paula (1930-1980). Svoj životný príbeh spracovala vo vlastnej autobiografii vydanej v roku 1995.
