Tvrdá nekončiaca drina a odriekanie - to všetko je balet na špičkovej úrovni. Český tanečník, choreograf a pedagóg Vlastimil Harapes je jedným z tých, ktorí sa tomuto umeniu upísali. A svojej profesii prinášal obete rád. Meno bývalého šéfa baletu Národního divadla však nie je späté len s tancom, Harapes si zahral vo filmoch, venuje sa aj spevu. Pokúsil sa preraziť aj v politike a teraz je umeleckým riaditeľom Medzinárodnej konzervatória Praha. V sobotu 24. júla oslávil 75 rokov.
Na javisku českej prvej scény Harapes pôsobil 20 rokov, za tú dobu tu vytvoril zhruba päť desiatok rolí. Okrem svojich telesných dispozícií a skvelej techniky v nich zúročil aj herecké nadanie. Sólistom baletu Národního divadla bol do roku 1988, po novembri 1989 potom pracoval 12 rokov ako umelecký šéf súboru. Na záver svojho angažmánu sa Harapes stal ako jeden z mála umelcov čestným členom českého Národního divadla. Jeho celoživotné majstrovstvo bolo ocenené Cenou Thálie za rok 2011.
Jeho cesta k baletu pripomína filmový príbeh
Cesta chlapca z dedinky Droužkovice na Chomutovsku k baletu pripomína tak trochu filmový príbeh Billyho Elliota, hrdinu, ktorý sa rozhodne nasledovať svoj sen a stať sa tanečníkom. Harapes sa narodil 24. júla 1946 ako šieste dieťa a jediný chlapec v rodine. Sestry boli oveľa staršie. Bol živým dieťaťom a aby si vybil energiu, chodil do hudobnej školy a rytmiky. V roku 1960 Harapesa prijali na Pražské konzervatórium, začiatky ale boli krušné.
S klasickým tancom sa trápil až do štvrtého ročníka, než pochopil, prečo musia urobiť ten či onen pohyb, aby ním vyjadril to, čo presne potrebuje. Absolvoval ale s vyznamenaním a v roku 1966 dostal zmluvu do Národního divadla. Svojím spôsobom tak Harapes vyplnil aj sen svojej mamičky o balete. Neskôr sa zdokonalil na stáži v Petrohrade u AI Puškina, ktorý okrem iného vychoval tanečné hviezdy, ako boli Rudolf Nurejev či Michail Baryšnikov.
Vlastimil Harapes účinkoval približne v 50 rôznych tanečných predstaveniach prvej scény. Tancoval tiež na celej rade svetových baletných scén, od roku 1977 do roku 1983 bol stálym hosťom v Nemeckej porýnskej opere v Düsseldorfe a Duisburgu.
Kľúčový okamih jeho kariéry
Kľúčovým okamihom Harapesovej kariéry bol rok 1971, kedy sa stal sólistom baletu a zažil prvý úspech v Prokofjevovej Rómeovi a Júlii. Milovníci baletu nezabudnú na jeho Merkucia, ktorému vtlačil fanfarónstvo, humor aj provokujúce uličníka, ale ani na Rómea, ktorého tancoval 20 rokov. Úspechy pribúdali doma aj v zahraničí, napríklad v Nemecku, rovnako ako role - od princov v Labuťom jazere a Giselle až po vynikajúceho Spartaka či Fauna vo Faunově odpoledni.
S aktívnym tancom Harapes skončil v 45 rokoch. So Zlatou kaplnkou sa rozlúčil rolou Rómea v roku 1988, ale ešte viedol baletný súbor Laterny magiky a tancoval Odyssea v rovnomennom projekte. V rokoch 1990 až 2002 bol potom choreografom a šéfom baletu Národního divadla. Odchodu Harapes neľutoval. "Som jediný baleťák na svete, ktorý sa preorientoval na herca, a to ako muzikálového, tak i takzvane vážneho," komentoval zmenu tvorivej práce.
Zahviezdil po boku Studenkovej, či v Jak vytrhnout velrybě stoličku
S herectvom začal už počas štúdií. Po debute v Starci na chmeli (1964) sa objavil v Markéte Lazarovej (1967). Veľkú popularitu u divákov mu priniesla melodráma Deň pre moju lásku (1976) s Martou Vančurovou, komédia Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977) a Ako dostať otecka do polepšovne (1978), rozprávka Panna a netvor (1978) alebo filmy Operace mé dcery (1986) a Bolero (2004).
Harapes býval porotcom rôznych tanečných súťaží, objavil sa aj ako arbiter v televíznom programe StarDance ...když hvězdy tančí a v slovenskej súťaži Hviezdy na ľade. Venuje sa charitatívnym projektom, od roku je 1990 čestným predsedom Českého hnutia Špeciálnych olympiád, členom rady Kilianovej nadácie, čestným prezidentom občianskeho združenia Balet Globo. V auguste 2016 vstúpil do Siene slávy Národního divadla.
Vo voľbách do Senátu v roku 2016 kandidoval ako nestraník za hnutie ANO 2011 v obvode Praha 6. So ziskom 13,3 percenta hlasov skončil na štvrtom mieste a do druhého kola nepostúpil.
Harapes bol dvakrát ženatý; jeho manželkami sa stali herečka a psychoterapeutka Elena Strupková a speváčka Hana Zagorová.
