Aj keď bola známa a obľúbená, pred filmom dávala prednosť divadlu. Česká herečka Jana Dítětová, ktorá zomrela pred tridsiatimi rokmi, 9. novembra 1991, stvárnila v niekoľkých pražských divadlách desiatky postáv. Filmoví diváci ju poznali z titulov Prstýnek, Bylo to v máji, Divá Bára, Šťastnú cestu, Tam na konečné, alebo Dým bramborové natě.
Jej životnou rolou sa stala rozhlasová novinárka Helena Zemánková v dráme Jaromila Jireša podľa Kunderovho známeho románu Žert. Pred televíznou kamerou sa Dítětová objavila napríklad v komédiách Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a Ako dostať otecka do polepšovne. Často tiež pôsobila aj v rozhlase av dabingu.
"Keď sa rozdával talent, postála dvakrát," hovoril o Dítětovej herec Rudolf Hrušínský. Podľa pamätníkov stelesňovala ideál zdravého českého dievčaťa, krv a mlieko. Hrala aj v seriáloch – Rodina Bláhova, 30 prípadov majora Zemana či Rozpaky kuchára Svätopluka z 80. rokov podľa scenára Jaroslava Dietla.
Po filme Žert, ktorý bol čoskoro zakázaný, na ňu čakali už len menšie role vo filmoch Návraty, Cukrová bouda, Babičky dobíjejte přesně (kde hrala robota – babičku Carmen), Predĺžený čas či s Čerty nejsou sú žerty. Naposledy sa na filmovom páse objavila ako vrátnička v dráme Operace mé dcery z roku 1986.
Prvé herecké krôčiky v krčme, dívakov okúzľovala mladistvou ľúbeznosťou
Vlastným menom Jana Kalabzová sa narodila v Plzni v rodine krčmára a na javisku v jeho krčme si vyskúšala prvé herecké krôčiky. Po štúdiu na hereckej škole EF Buriana (1940 až 1941) sa na javisku Burianovho divadla stretla s Vlastimilom Brodským a Stellou Zázvorkovou a rýchlo sa „otrkala“. Keď mala šestnásť, všimol si ju režisér Miroslav Cigán a obsadil ju do svojho filmu Karel a ja vedľa Henricha Plachtu. Ako devätnásťročná sa objavila v snímke Prstýnek Martina Friča, kde divákov okúzľovala svojou mladistvou ľúbeznosťou.
Po divadelných začiatkoch v Mestskom divadle v Kladne (1941 až 1943) do konca vojny pôsobila v pražskom Intímnom divadle. Prvú povojnovú sezónu Dítětová hrala v Divadle na Vinohradoch a v Burianovom D 46. Po niekoľkých rokoch v divadelnom súbore Československého štátneho filmu natrvalo zakotvila v roku 1951 v pražskom Realistickom divadle (v roku 1990 odišla do dôchodku).
Kvôli divadlu často odriekla filmovú ponuku, koniec života dožila v ústraní
Všetky svoje role veľmi starostlivo študovala a prežívala a aj keď mala úspech, koľkokrát odriekla filmovú ponuku len preto, aby mala čas na svoje divadelné postavy. Za 39 rokov na jednej z popredných pražských scén ich stvárnila desiatky - okrem iného Mimi v Čapkovom Loupežníku (1951), Káču v Hrátkách s čertem Jana Drdu (1958), Desdemonu v Shakespearovom Othellovi (1963), Pulcheriji v Zločine a treste Fjodora Michajloviče Dostojevského (1976), Teti v Topolovej Hodině lásky či Starou dámu v Klímovej Cukrárně Myriam (obe 1990).
Do herečky, ktorej prvým manželom bol Josef Vinklář, sa v roku 1968 zamiloval holandský historik a nakladateľ Hans Roty. Odišla za ním, ale neskôr sa vrátila, emigrovať nedokázala. Ďalšou jej láskou bol husľový virtuóz David Oistrach, s ktorým si roky vymieňala cituplné listy. Koniec života dožila v ústraní, zomrela vo veku iba 65 rokov.
