Mal "chuligánsky" sexepíl, fúzy, uhrančivé oči a sršal energiou. Charizma Waldemara Matušku spočívala ale aj v humore, ktorý uplatnil tiež v množstve filmov. Dokázal suverénne zahrať flamendra i lyrika a spieval skvele swing, jazz, blues i dychovku. Neskôr sa národom milovaný "Walda" našiel v country music, s ktorou po emigrácii v roku 1986 uspel aj v USA. Zomrel v máji 2009. Od jeho narodenia uplynulo v sobotu 2. júla 90 rokov.
Jó, třešně zrály, Růže z Texasu, Slavíci z Madridu, To všechno vodnes čas a ďalšie Matuškove songy doslova zľudoveli a spievajú sa zvesela aj dnes pri táborových ohňoch. Jeho duety s Evou Pilarovou Ach, tá láska nebeská či Tam za vodou v rákosí alebo ďalšie zaľúbené Tereza či Písnička pre Zuzanu zase dodnes dojímajú a tešia nielen starších a pokročilých.
Matuškov neskrotný temperament sa skvele uplatnil vo filme. Z viac ako dvadsiatich snímok, v ktorých si zahral, sa najviac preslávili muzikály Kdyby tisícklarinetů a Noc na Karlštejně či paródia Limonádový Joe a Fantom Morisvillu. Hral ale napríklad aj v kronike povojnovej moravskej dediny Vojtěcha Jasného Všichni dobří rodáci (1968), neskôr zakázanej, či v rozvernej hudobnej komédii Trhák z roku 1980.
"Spieval živelne a mal takú kovbojskú drzosť," vyhlásil o ňom Karol Gott, ktorému Matuška v popularite konkuroval (v ankete Zlatý slávik bol Matuška dvakrát prvý, dvanásťkrát druhý za Gottom). Ale fanúšikov, či skôr fanúšičky vraj mali "rozdelené" - Gott bol na pódiu viac romantik, Matuška rebel.
Matka ho porodila počas svojho turné v Košiciach, detstvo prežil v Prahe
Keď sa v roku 1960 štíhly čiernovlasý fúzač prvýkrát objavil na doskách divadla Semafor, stačilo pár predstavení, aby sa stal hviezdou. Hudobné nadanie a herecký talent zdedil po matke, viedenskej speváčke Márii Malinovej-Matuškovej, ktorá ho porodila 2. júla 1932 v Košiciach počas svojho turné.
Detstvo už Waldemar (narodený ako Vladislav) prežil v Prahe. Vyučil sa sklárom v Poděbradoch a nastúpil do karlovarského Moseru. "Sklárstvo je naozaj len pre poriadnych chlapov. Okolo dvadsiatich rokov som mal 61 kíl," vysvetlil neskôr, prečo sa remeslu dlho nevenoval. Od 50. rokov začal vystupovať s rôznymi kapelami, spieval a hral na niekoľko nástrojov - gitaru, kontrabas či banjo. V roku 1957 sa objavil v pražskej Redute a pritom obchádzal tancovačky po republike s kapelou Mambo kvintet.
Začínal ako technik a kulisák, o niekoľko rokov neskôr vyhral Zlatého slávika
Do Semaforu ho prijali ako technika a kulisáka a najskôr tu spieval v zbore v inscenácii Človek z pôdy. Okamžite zaujal a v ďalšom predstavení Zuzana je sama doma, ktorá mala premiéru v máji 1960, už doslova žiaril a ženy po ňom šaleli. Vtedy tiež nakrútil svoj prvý hit Suvenýr a následný duet s Pilarovou Ach, tá láska nebeská sa v roku 1962 stal piesňou roka a Matuška vyhral prvého Zlatého slávika vo vtedy úplne novej súťaži (druhého pridal v roku 1967).
Neskôr prešiel do Rokoka a ako herec hosťoval v Národnom divadle. V roku 1965 mu vyšiel prvý album Spieva Waldemar Matuška, nasledovaný niekoľkými desiatkami ďalších. V prvej polovici 70. rokov vystupoval s orchestrom Václava Hybša, na koncertoch i v televíznych reláciách (populárny Dobrý večer s Waldemarem). Jeho spolupráca s countryovou kapelou KTO (Kamarádi táborových ohňů) sa datuje do polovice sedemdesiatych rokov, kedy sa tiež oženil so speváčkou Olgou Blechovou. Niekoľkokrát sa dostali aj do amerického Nashvillu.
Emigráciou v roku 1986 zaskočil Matuška poslucháčov i priateľov. "Bolo to aj kvôli Waldíkovi. Rozhodli sme sa, že ak má mať červeného brata, tak nech je to Indián," vysvetlil neskôr spevák, ktorý mal ešte syna Miroslava z prvého manželstva.
Po páde komunizmu sa trikrát ženatý spevák do Čiech pravidelne vracal koncertovať, bývať zostal ale na Floride, kde aj zomrel 30. mája 2009. V júni sa s ním potom prišlo naposledy rozlúčiť na pražský Žofín približnd 15-tisíc fanúšikov. Pochovaný je na pražskom Vyšehrade.
