BRATISLAVA – Viac ako 24 rokov bol členom činohry Slovenského národného divadla (SND). Zahral si aj v takých vynikajúcich dielach slovenskej filmovej klasiky ako Živý bič režiséra Martina Ťapáka, vo vojnovej dráme Štyridsaťštyri alebo po boku hereckej legendy Jozefa Kronera v zbojníckej komédii Pacho, hybský zbojník. Dnes (23. januára) uplynie sto rokov od narodenia herca Jozefa Sodomu.
„Na Jozefa si pamätám veľmi dobre, keď som ako dieťa hrával v Národnom divadle. Bol výnimočný v tom, že mal neskutočnú fotografickú pamäť. Takže, keď bolo treba urobiť rýchly záskok, tak to robil Jožko Sodoma, lebo on si dvakrát prečítal text a vedel, ktorá replika na ktorej strane je, okamžite to vedel naspamäť. Táto jeho vlastnosť mi utkvela veľmi presne a veľmi si ho za to vážili. V tomto bol absolútne použiteľný - výnimočný," povedal pre TASR na adresu Jozefa Sodomu herec Ján Mistrík.
Podobne sa na Sodomu pamätá aj divadelný, filmový a dabingový herec a pedagóg František Kovár. „Videl som ho párkrát hrať v divadle vo viacerých úlohách. Ja som bol vtedy študent, keď on hrával. Jedinú vec, ktorú o ňom viem, že mal úžasnú pamäť a keď bolo treba urobiť nejaký záskok, tak sa vedel naučiť aj jednostranový monológ. Pamätám si, že takto na neho spomínali a že bol v tomto smere skutočne výnimočný," uviedol pre TASR František Kovár.
Jozef Sodoma sa narodil 23. januára 1923 v Modre. V roku 1949 absolvoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Už počas štúdií účinkoval v SND, kde napríklad v roku 1946 stvárnil postavu Omnimora v hre Na posiedkach s čertom, či Vinca Konvalinku v hre Hanibal pred bránami (1947). Medzi ďalšie významné inscenácie, v ktorých si zahral patrí Figarova svadba (1949), Shakespearov Hamlet (1950) alebo postava Miška v Tajovského Ženskom zákone (1952). Medzi poslednými hrami, v ktorých na doskách SND účinkoval boli Veselé panie z Windsoru (1963) a Najdúch (1966).
Jozef Sodoma ukončil spoluprácu so SND v roku 1969. V rokoch 1974 až 1975 pôsobil vo vtedy zriadenom profesionálnom činohernom zájazdovom Divadle pre deti a mládež v Trnave (DPDM).
Na Jozefa Sodomu si pre TASR zaspomínal aj ďalší slovenský herec Ľubomír Paulovič: „Keď som ako študent hosťoval v divadle, on už hrával. Bol zo skupiny hercov, ktorých režiséri obsadzovali do menších postáv".
Diváci si môžu Jozefa Sodomu pamätať aj z viacerých známych filmov ako napríklad Štyridsaťštyri (1957), ktorý je dramatickým príbehom o protidôstojníckej vzbure 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci na konci prvej svetovej vojny, či z filmovej balady Živý bič (1966), kde si zahral s hereckými legendami Štefanom Kvietikom a Emíliou Vášáryovou.
Účinkoval ďalej vo filmoch ako Čert nespí (1956), Posledná bosorka (1957), Tisíc podpisov za obžalovaného (1964), Slnečný kúpeľ (1964), Život na úteku (1975) a Brána k domovu (1975). Po boku ďalšej hereckej legendy Jozefa Kronera sa objavil tiež v úspešnej snímke Sváko Ragan (1976). Poslednými filmami, v ktorých si zahral boli vojnová dráma Do posledného dychu (1976) s Ivanom Mistríkom a v dráme Nie (1978) so Štefanom Kvietikom, ktorá zachytáva ťažký sociálny boj slovenských robotníkov počas prvej republiky.
Divadelný a filmový herec Jozef Sodoma zomrel v Bratislave 23. novembra 1980 vo veku 57 rokov.
