Režisér, scenárista a dramaturg Stanislav Párnický sa dnes 11. apríla dožíva 70 rokov. Patrí medzi najaktívnejšie osobnosti filmovej a televíznej tvorby na Slovensku. Jeho snímky Kára plná bolesti (1985), Južná pošta (1987) či Šípová Ruženka (1990) výrazne ovplyvnili podobu domácej kinematografie osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia.
StanislavPárnickýsa narodil 11. apríla 1945 vPiešťanoch. Jeho talent sa prejavil už počas štúdia divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Zaujal inscenáciou jednoaktoviek Tiger a Stenotypisti (Divadelné štúdio VŠMU, 1967) a získal cenu za réžiu na festivale študentských divadiel v nemeckom Erlangene. S jeho ďalšou hrou Kráľ Ubu sa o dva roky neskôr zúčastnila VŠMU na festivale študentských divadiel vNancy vo Francúzsku. Poskončení štúdia krátky čas pôsobil vDivadle SNP vMartine, kde režíroval prevažne náročný, žánrovo i tematicky pestrý repertoár. Charakteristickým znakom Párnického réžií je akcentovaná dynamickosť, nápaditosť, detailizovanie vyjadrovanej témy a jej motívov, pestrá obraznosť, invenčné stvárňovanie obsahu s dôrazom na asociatívnosť a pointu výpovede.
Najdôležitejší režisér súčasnosti kašle na to: Nedali mu dosť peňazí!
Z Martina sa na dlhé roky presunul do Slovenskej televízie v Bratislave, kde sa v priebehu 70. rokov 20. storočia stal výraznou osobnosťou televíznej tvorby. Jeho práce pre televíziu ako Straty análezy (1975), Americká tragédia (1976), Chlapec zmajera (1980), Najatý klaun (1980), Zbožňovaná (1980), Cukor (1982), Hĺbkový rekord (1985) či O mužoch, ženách adeťoch (1986) vzbudili nielen záujem publika, ale ocenili ich aj na mnohých festivaloch. V roku 1985 prešielStanislavPárnickýna bratislavskú Kolibu do Slovenskej filmovej tvorby. Upozornil na seba psychologickou drámou Kára plná bolesti (1985) dejovo situovanou do prostredia slovenskej dediny v čase druhej svetovej vojny. Ďalším úspešným počinom uznávaného režiséra je dráma Južná pošta (1987), za ktorú vroku 1988 získal Osobitnú cenu Filmového festivalu pracujúcich. V roku 1995 nakrútil pokračovanie filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne (1982) pod názvom ... kone na betóne, kde rozvíja osudy ústrednej ženskej hrdinky. Spolupracoval tiež na niekoľkých televíznych seriáloch, režisérsky sa ujal napríklad úspešnej Ordinácie v ružovej záhrade (2007).
V roku 1990 saStanislavPárnickýpodieľal na vzniku Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU v Bratislave. Bol prvým vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie a dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, kde aj vsúčasnosti pedagogicky pôsobí. Vyučuje predmety Režijná tvorba, Základy réžie a Teória réžie. Je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.
