Keď motív prevýši samotný film: Spielberg netušil, akou aktuálnou sa sloboda slova stane

04.03.2018ZaujímavostiKeď som otvorila dokument, v ktorom som začala recenziu písať, bola tam len jedna veta. História sa zrejme opakuje. To ešte nikto z nás netušil, koľko na nás tento týždeň dýchne zla a temna. Recenziu som chcela mať hotovú v pondelok, no stala sa tragédia a v záplave smútku a práce padli niektoré veci na druhú koľaj. Lebo história sa zrejme naozaj začína opakovať, a to tým najhorším spôsobom.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Pred týždňom ešte nikto netušil, ako sa zmení Slovensko a ako sa zmení svet. V pondelok zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Otvorila sa téma slobody tlače, fungovania demokracie a prístupu tých najvyšších k novinárskej obci. Práve túto tému však čiastočne, aj keď nie tak tragickým spôsobom, pripomenul najnovší film Stevena Spielberga The Post: Aféra v Pentagone. Tam, kde sa to všetko začalo hýbať.

Keď idea prevýši spracovanie

Opäť sme sa stali svedkami toho, keď motív filmu prevýši všetky ostatné zložky. Je nespochybniteľným faktom, že kombinácia oscarového režiséra, skvelého scenáru, na ktorom sa podieľal aj Josh Singer (Spotlight) a hereckých legiend a stálic v podaní Toma Hanksa a Meryl Streep ponúkla naozaj silný zážitok.

Nominujte svojho favorita do finále!

The Post je príbehom médií, príbehom správnych rozhodnutí a príbehom toho, že občas nemáte na výber a pre spoločnosť je viac než potrebné, aby ste sa postavili na stranu pravdy aj za cenu väzenia či ohrozenia života. Práve v tomto zohrávajú často médiá tú najdôležitejšiu úlohu. V 70. rokoch, krátko pred prevalením kauzy Watergate, odhalil denník The Washington Post kauzu Pentagon. Spolu s denníkom The New York Times zverejnili tajnú správu označovanú ako Pentagon Papers o angažovanosti americkej vlády počas vojny vo Vietname.

Na povrch vyplávali skutočnosti, ktoré zasiahli ľudí bez ohľadu na to, kto je pri moci a koho si zvolili. Keď vás klamú a sklamú ľudia, ktorí majú krajinu viesť, je ťažké reálne si uvedomiť, v akom štáte to vlastne žijete. Najmä, keď tajné dokumenty odhalili snahu o ututlanie skutočnosti, ktorá trvala štyri prezidentské obdobia. Tieto skutočnosti donútili prvú americkú vydavateľku Kate Graham (Meryl Streep) a ambiciózneho šéfredaktora The Washington Post Bena Bradleeho (Tom Hanks) vyhlásiť vláde bezprecedentnú vojnu a zverejniť tajné vládne dokumenty Pentagon Papers.


Mohlo by vás zaujímať: MIMORIADNE Slovensko DEŇ po vražde novinára Kuciaka: Polícia vypočula Kočnera aj Bašternáka


Jedna žena v mori mužov

Meryl Streep je pre svoju úlohu Kate Graham nominovaná na Oscara. Na začiatku filmu nie je jej úloha príliš badateľná. Poviete si, že nomináciu by si viac zaslúžil Tom Hanks, no pri hlbšom vnímaní filmu sa objaví ďalší motív, ktorý rezonuje spoločnosťou. S prevalením kauzy okolo Harveyho Weinsteina, jedného z najvýznamnejších producentov v Hollywoode, sa spustila lavína obvinení zo sexuálneho obťažovania. Spustilo sa množstvo kampaní a na povrch začali vychádzať svinstvá staré tridsať rokov.

Nechcem to ospravedlňovať ani nič zľahčovať. Nie som sudca. Nevidím do minulosti, motívov ani skúseností herečiek. Meryl Streep ako Kate Graham to v Afére v Pentagone vyjadrila za mňa jedinou scénou. Keď po vyhratom spore, kedy na jednej lavici sedeli dve konkurenčné médiá, schádzala po schodoch obkolesená ženami, ich pohľad hovoril za všetko. Ukázala, aké je postavenie ženy v mužskom svete a v mužskom biznise zložité. Uznanie si nezískate hysterickými výstupmi, ale tvrdou prácou a nebojácnosťou. Tie ženy po bokoch to dostatočne vyjadrili svojimi pohľadmi.

Nechcem tým povedať, že nie je dôležité sa ozvať a bojovať proti mocenskému svetu a mužskej nadvláde, no všetko sa dá robiť o trochu miernejšie. Nič netreba preháňať. Potom sa pointa stratí v záplave hysterických prejavov, množiacich sa obvinení, ktorým potom už aj tak nikto neverí. Bohužiaľ, prestanú tomu veriť aj samotné ženy. V dnešnej rýchlej dobe, je však niečo rýchlejšie ako myšlienka. Je to internet a jeho úskalia. Nie je čas na dobrú a konštruktívnu debatu či premyslenie si krokov. To je koniec-koncov obrovský problém aj v dnešnom Slovensku.

Keď sa mení svet, lebo mocní siahnu na slobodu

Po vražde Jána Kuciaka sa všetko zmenilo, ľudia sú nahnevaní omnoho viac, než pri ostatných kauzách. Len za necelý týždeň sme boli svedkami nezmyselných žabomyších vojen politikov a útokov zo všetkých strán. Boli sme svedkami toho, že je jedno, na ktorej strane stojíme, ale aby sa v jednej krajine nedokázali rozumne dohodnúť premiér a prezident... To je absurdnosť najvyššieho rázu.

Sú ľudia, ktorí by už na svojich stoličkách sedieť nemali, keď už pre nič iné, tak pre ich cynizmus. Vraj opozícia „tancuje na hrobe dvoch mŕtvych ľudí“ a využíva túto tragédiu vo svoj prospech. Nie som si istá, ale oni neoslavovali MDŽ v záplave potlesku a stareckej základne. Nejdem tým obraňovať ani opozíciu. Všetci sme emočne vyčerpaní a šokovaní. No mali by sme sa vedieť dohodnúť, zbaviť moci tých, ktorí z nej ťažia dlhé roky a ktorí majú špinavé a už aj krvavé ruky. Vyjsť do ulíc a hlasne oponovať a ukázať hlas ľudu.

Spojiť sa napriek rozdielom

V tomto prípade je tu novinárska obec, ktorá sa spojila. Napriek rozdielnemu zameraniu či iným aspektom si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme, aká je práca investigatívcov dôležitá a nebezpečná. Tak ako Tom Hanks hodil na stôl všetky noviny, v ktorých napriek Nixonovmu zákazu vyšli články o Vietname, tak takmer všetky médiá na Slovensku odbitím polnoci vydali posledný Kuciakov článok na znak solidarity.

Prvá obrovská kauza vďaka zdroju zvnútra odhalila štyri desaťročia odporného zahmlievania faktov vojny vo Vietname len preto, aby Amerika nevyzerala zle. Je neskutočne ponuré a emočne silné, keď si uvedomíte tú bezmocnosť. Tú bezmocnosť, že ľudia, ktorí majú vašu krajinu viesť, ju vedú... ale do záhuby. Na Slovensku padli dva nevinné životy za obeť mocenským hrám. Nikto nevie, či sa niekedy dozvieme pravdu. Verejnosť zrejme opäť uchlácholí nejaká oficiálna verzia.

Ľudia budú stále nespokojní, konšpirátori budú šíriť svoje verzie, politici sa budú naťahovať, novinári sa budú snažiť velebiť odkaz, ktorí sa v záplave internetových správ časom zrejme vytratí a všetko upadne do zabudnutia. Lenže dva vyhasnuté ľudské životy už nikdy nikto neoživí. Po tragédii nikto nestihol ani dôstojne trúchliť. Strhla sa mela.

Naozaj silný a mimoriadne aktuálny moment

Dúfajme, že ich životy nevyhasli zbytočne. Bez nádeje by bolo všetko stratené a čierny mrak nad Slovenskom by vyhral. Ľudia chcú spravodlivosť. No ak ju mocní nedokážu zabezpečiť, pretože vlastný osoh je prednejší, bude deštruktívna. To nikto z nás nechce. Rovnako ako v The Post, aj teraz sa všetky médiá na Slovensku spojili. Síce nie na lavici svedkov, ale v metaforickom zmysle aj my sedíme na lavici svedkov a čakáme na verdikt najvyšších.

The Post rovnako, ako Spotlight (2015), je ďalším zo Spielbergových silných momentov. Od oznámenia po premiéru filmu prešlo len niečo vyše pol roka. Videli sme, ako sa kedysi doslova vyrábali slová v tlačiarni a ako sa bojovalo. Lebo sloboda slova je dôležitá. Hudba Johna Williamsa len podtrhla naozaj emotívny zážitok, ktorý je síce jednoducho spracovaný, no ťaživý motív zanechá.

V kontexte udalostí minulého týždňa sme sa stali svedkami toho najohavnejšieho činu. Slovensko sa dostalo na titulky najprestížnejších médií po celom svete. Bohužiaľ, v tom najhoršom svetle. V pondelok ľudia pálili sviečky. Bol to najtichší a najsmutnejší moment posledných rokov. Bol to čierny pondelok. Deň, ktorý zmenil a zmení svet. Lebo umlčali slobodu. Lebo zavraždili novinára.

Smutné je, že v 21. storočí musíme kričať heslá staré niekoľko sto rokov.

Autor: © Zoznam/Adriána Majerčínová

Foto: Forum Film, Video: Youtube 20th Century Fox

Tagy: Meryl Streep Tom Hanks The Post recenzia Aféra v Pentagone

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov