Je nemožné nájsť slávnejšieho a uznávanejšieho tvorcu japonských animovaných filmov, inak známych aj ako anime. Hajao Mijazaki je žijúcou legendou vo svojom odbore. Na svojich projektoch pracoval až do svojich 72 rokov. Teraz si užíva zaslúžený dôchodok a s ohliadnutím do minulosti sa rozhodne nemá za čo hanbiť.
Hayao Miyazaki sa narodil 5. januára 1941 v tokijskej štvrti Bunkyo-ku a v hlavnom meste Japonska strávil niekoľko rokov svojho detstva. Rodičia mali okrem Hayaa ešte ďalšíchtrochsynov. Otec Katsuji riadil spoločnosť Miyazaki Airplane, ktorá vo vojnovom období vyrábala súčiastky do lietadiel Zero Fighter. Už tu začína Hayaova celoživotná láska k letectvu.
Najväčšou inšpiráciou bola matka
Matka bola mimoriadneinteligentná žena, vášnivo čítala a pochybovala o tradičných spoločenských normách. Jej syn po nej zdedil tento skeptický spôsob myslenia a opytovania sa. Kvôli tuberkulóze ale musela byťdeväť rokov pripútaná na lôžko a veľkú časť tejto doby strávila v nemocnici. Ďalšou udalosťou, ktorá ovplyvnila jeho život i dielo, bolo časté sťahovanie.
Vyštudoval odbory politickýchvieda ekonómie, no od detstva sa prikláňal ku kresbe. V apríli 1963 získal prácu ako animátor fáz pohybu u Toei animéšon a o rok neskôr sa počas práce na seriáli Okami no šónen Ken (Vlčíchlapec Ken) zoznámil s režisérom IsaemTakahatou. V roku 1971 spoločne prešli k spoločnosti A Company, ktorá v tom časevyvíjala animovaný seriál Lupin III, na ktorého niekoľkých epizódach si v tandeme s Takahatou Miyazaki prvýkrát vyskúšal prácu režiséra.
Ich príbehy formovali naše detstvo: Pixar má za sebou bohatú históriu a skvelé animáky
Z Japonska až do Álp
V nadchádzajúcich rokoch spolupracovali okrem iného ajna legendárnom nemecko-japonskom seriáli Heidi, dievčatko z Álp, počas ktorého vývoja Miyazaki kvôli rešeršunavštívil Európu, ktorá mu učarovala, čo sa prejavilo na štylizáciiprostrediajeho nadchádzajúcich počinov. V roku 1978 dokončil prvý autorský projekt, televízny seriál Conan, chlapec z budúcnostia o rok neskôr vstúpil do kín jeho celovečerný debut Lupin III: Zámok Cagliostro, príznačne koncipovaný ako mix štýlu bondoviek a francúzskych dobrodružných komédií.
V nasledujúcich rokoch sa popri televíznych seriáloch ako napríklad steampunkovo dobrodružná variácia na dielo Arthura Conana Doylea, Slovutný detektív Holmes, vrátil k svojej pôvodnej ambícii kresliť komiksy. Tá sa zhmotnilado epického projektu Nausika z veterného údolia, ktorý začal na pokračovanie vychádzať vo februári 1982 a bol kvôli pauzám vynúteným inými projektmi dokončený v marci 1992.
Od Cesty na Mesiac až po impozantného Avatara: Neuveriteľná história 3D animácie
Cesta na západ
Jeho filmy zožali veľké úspechy čo sa týka hodnotenia kritiky aj finančného zisku, najprv hlavne v Japonsku a juhovýchodnej Ázii. V roku 1997 podpísal distribučnú zmluvu s firmou Walta Disenyho. Až v roku 1999 uviedla spoločnosť Miramax na západ film Princezná Mononoke. Film sa v Japonsku krátko po uvedení stal najziskovejším filmom v histórií; prekonal ho dočasne film Titanic, ktorý ale opäť prekonal v roku 2001 ďalší Mijazakiho film, Cesta do fantázie. Ten získal aj Oscara za najlepší celovečerný animovaný film.
Mijazakiho tvorba sa vyznačuje opakujúcími sa témamiako vzájomný vzťah človeka, prírody a techniky, obtiažnosť konania podľa pacifistickej etiky, alebo púť mladých ľudí za nezávislosťou a vlastnou identitou. Hrdinovia jeho filmov bývajú často silné, nezávislé dievčatá alebo mladé ženy; zo záporných postáv sa však často stávajú neurčité postavy s vlastnými kvalitami – postavy sa málokedy delia čierno-bielo na dobré a zlé, pokiaľ sa vôbec v Mijazakiho filmoch záporné postavy vyskytujú.
Japonský Walt Disney
Mijazakiho často považujú za Walta Disneyho japonskej animácie. Toto prirovnanie sa môže skutočne naplniť, pretože úspechy jeho filmov ho radia do rovnakého postavenia. On sám sa však nevidí ako človek budujúci animátorske impérium, ale iba ako animátor, ktorý mal dosť šťastia, aby dostal príležitosť tvoriť filmy, na ktorých zanechal osobnú stopu. Jeho syn Goro Mijazaki pokračuje v otcových šľapajách.
