ROZHOVOR s režisérkou filmu Skutok sa stal: Nečakala som, že to bude takto aktuálne, vražda všetkými otriasla

Skutok sa stal režisérky Barbory Berezňákovej podáva správu o stave našej krajiny cez životný príbeh a vzťah troch kamarátov – Oskara Fegyveresa, Róberta Remiáša a Petra Tótha. Autorka skončila štúdium na VŠMU v Bratislave, New York Film Academy v USA a na Bellas Artes vo Valencii. Odvtedy sa venuje tvorbe krátkych dokumentov alebo videoanimácií. Medzi jej tvorbu patrí aj filmový interaktívny projektSpýtaj sa vašich. Jej film si môžete pozrieť v rámci filmového festivalu Jeden svet.

Kedy sa zrodila myšlienka, že natočíte takýto dokument?

Bolo to zhruba pred piatimi rokmi, keď som bývala v USA, keď som si prečítala nejaké fakty a články ktéme azačala som po kauze pátrať.

Spomínali ste, že pôvodne nemalo ísť odokumentárny film, mal to byť profil.

Áno. Ja som na začiatku netušila, čo ztoho bude. Myslela som, že ktomu napíšem texty, scenár khranému filmu. No potom vpriebehu rešerše azisťovania okolností afaktov mi prišla realita oveľa zaujímavejšia než nejaká fabulácia.

Na začiatku ste to chceli postaviť iba na Oskarovi Fegyveresovi alebo ste si to rozvrhli tak, že tam budú aj ostatní aktéri?

Vprvom rade ma zaujímal Oskar ako človek ato, čo prežil. V priebehu prieskumu témy som zistila, že ak by som chcela vytvárať jeho psychologický profil, tak ktomu potrebujem nevyhnutne aj ten príbeh. Ten ma zaujímal tým, aký bol dramatický aabsurdný arozhodla som sa film rozšíriť.

Ako ste sa dostali kFegyveresovi? Vdokumente si tykáte, takže ste sa zrejme spoznali predtým alebo počas natáčania dokumentu.

Spoznali sme sa tak, že som ho chcela nájsť vrámci rešerše. Vedela som, že niekde žije, ale nefungovali žiadne adresy ani telefónne čísla. Nevedela som sa knemu dopátrať. Pôvodne som od neho chcela len nejaké informácie.No keď som ho stretla, bolo to tak silné anesmierne zaujímavé. Vtom čase nedával žiadne rozhovory, preto som si povedala, že toto bude dokument. Pre mňa nie je dôležité stanovenie formy. Pre mňa forma vyplýva vždy ztoho obsahu, keď sa onejakú tému začnem zaujímať.

Ako na vás pôsobil? Ztoho, ako vystupoval vdokumente, sa dá povedať, že bol smutný. Napriek tomu, že tie udalosti sa stali pred vyše dvadsiatimi rokmi, bolo vidno, že ho to stále trápi.

Pôsobil na mňa tak, že nemal svoj život úplne pod kontrolou aže mu do neho zasiahli okolnosti, ktoré nemohol predvídať. Prišlo mi to zaujímavé. Môže sa to stať, samozrejme, viných súvislostiach, každému, že niečo urobí anevie, aké to ma dôsledky. Ovplyvní mu to celý život. Vnímala som ho ako individualistického hrdinu, ale aj ten obraz sa postupne menil. Začínal byť čoraz viac plastický, nielen čiernobiely.

Vy ste sním vdokumente robili menšiu anketu vuliciach Bratislavy. Niektorí si na tie udalosti spomenuli, niektorí nie aniektorí nad tým mávli rukou. Fegyveres vyzeral, že ho to stále trápi, že aj po takom čase si niektorí myslia, že to boli len „nejakí mafiáni“. Povedal vám, mimo kamier, či ho to zasiahlo?

Ja som sa rozhodla túto situáciu spraviť tak, aby to nebola len obyčajná anketa. Sám Oskar sa pýtal ľudí na seba samého. A teda nesledujeme len odpovede tých ľudí, to nie je dôležité. Dôležité vtej situácii je to, že on vpriamom prenose počúva názory na seba samého asvoje konanie. To je zaujímavý moment vankete, ukazuje to jeho prežívanie a charakter.

A zarmútilo ho, že to tak stále niektorí vnímajú?

Vidno to vtom dokumente, ako reagoval.

Aké bolo vaše prvé stretnutie? Ako dlho vám trvalo, kým ste sa knemu vôbec dostali?

Hľadala som ho niekoľko mesiacov. Nakoniec sme sa stretli. On sa ani nechcel stretnúť vmeste, aby ho nikto nevidel anespoznal. Bol veľmi opatrný. Stretli sme sa na konci Petržalky za Tescom na parkovisku, kde ma vyzdvihol. Odviezol ma niekam do Maďarska, nevedela som kam. Sedeli sme vaute na pumpe, fajčili arozprávali sa. Stretnutie trvalo niekoľko hodín. Bol to veľmi dlhý asilný rozhovor. Oskar sa rozplakal, mala som pocit, že sa mal potrebu vyrozprávať.

Okrem pána Fegyveresa rozoberáte vdokumente sčasti aj Petra Tótha iRoberta Remiáša. Matka Roberta Remiáša je však vdokumente zobrazená najmä prostredníctvom archívnych záberov. Nechceli ste jej dať viac priestoru?

Natáčala som aj sňou, veľakrát som sa sňou stretávala aveľa som sa sňou otom rozprávala. Výsledok vo filme je však taký, aký som sa rozhodla, že má byť.

Čo sa týka Tótha, vyzeral, že mu nerobí problém komunikovať...

... nie, nerobil žiadny problém.

Od začiatku bol ochotný spolupracovať na dokumente?

Áno. Peter Tóth bol veľmi ochotný, veľmi nápomocný aotvorený. Vpodstate veľmi príjemný.

Vrámci toho, čo sa dnes deje aako ho vnímajú ľudia, že sa sKočnerom pozná dlhé roky, tak nemá veľmi dôveryhodnú povesť. Veci, ktoré hovoril vdokumente, myslel podľa vás úprimne?

Určite mi hovoril pravdu. Treba rozlišovať dve veci. Jedna vec je, či je človek vtrestnoprávnom procese za niečo zodpovedný alebo stíhateľný. Otom rozhodujú súdy adúfajme, že všetky veci sa vyriešia tak, ako káže spravodlivosť. Druhá vec je, aký je to človek, jeho osobnostný prejav alebo nátura. Stretla som veľa ľudí, ktorý oPetrovi Tóthovi hovorili ako opríjemnom asympatickom chalanovi, boli to jeho bývalí kolegovia alebo spolužiaci. Myslím si, že predstavovať si ľudí, ktorí potenciálne páchajú nejakú trestnú činnosť ako zlosynov, ktorí majú zlú náladu alebo sú hlúpi... To je veľmi skreslené anezrelé, rozprávkové videnie.

Bolo niečo sčím mal problém, niečo, čo nechcel, aby sa objavilo vdokumente?

Na všetko, čo som sa ho pýtala, odpovedal tak, ako chcel. Paradoxne ho teraz vnímame vkontexte Kočnera, ktorý ak niečo spáchal aje vinný, má byť právoplatne potrestaný. Na toto však nie som ja kompetentná. Veci, ktoré mi Tóth hovoril, mi povedali a potvrdili aj ziných zdrojov. Myslím si, že mi nemal dôvod klamať.

Vy ste točili dokument včase, kedy ešte nikto netušil, že dôjde kbrutálnej vražde novinára ajeho snúbenice.

Ja som točila hlavnú časť ešte predtým, než boli zrušené amnestie. Vôbec som netušila, že to bude takto aktuálne.

Ale časť dokumentu bola točená aj po vražde.

Po vražde sme boli hlavne vstrižni.

Čiže ste už nič nedotáčali. Hlavná verzia bola hotová.

Možno ešte jeden dva dni som dotáčala nejaké dokrútky, ale iba málo. SPetrom Tóthom som niečo dotáčala.

Nerozmýšľali ste, že by ste do dokumentu pridali aj niečo, čo sa týka vraždy? Prípadne, že by bol dokument dlhší.

Nie. Dokument som urobila tak, ako to bolo podľa mňa najlepšie. Ďalší príbeh s Jánom Kuciakom asKočnerom je tak zložitý, že by som nechcela do dokumentu povrchne pridať súvislosti, ktoré by nešli do hĺbky.

A plánujete nejaké pokračovanie, venovať sa prípadu o Kuciakovi? Vjednej zposledných scén ste na pozadí kvázi dokumentu opúpavách ukázali zábery zčias Mečiara, ale aj zčias súčasnosti, vytvorila sa tým akási paralela.

Nie, zatiaľ nie.

​

Na konci dokumentu je vniektorých scénach aj Kočner. Keď ste sa dozvedeli ovražde aovšetkých veciach, ktoré vyplávali na povrch. Ako to na vás pôsobilo? Rozoberali ste jednu zložitú tému apotom sa stala táto tragédia.

Mala som pocit, že keď večer odchádzame zo strižne aja si otvorím noviny, tak sledujem dvojku môjho filmu. Bolo to absurdné.

Boli nejaké scény, ktoré ste nepoužili, resp. ktoré niekto nechcel, aby sa do dokumentu dostali?

Nie. Tento film bol vmojej réžii. Ja som rozhodovala, čo tam má alebo nemá byť.

Prečo si myslíte, že pre generáciu dnešných tridsiatnikov, je to stále aktuálne astále tieto témy rezonujú vspoločnosti?

Pretože nie sú vyriešené ačo nie je vyriešené, nedá sa len tak zamiesť pod koberec. Sú to traumy, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú mentálnu výbavu našej krajiny. Keď sa nastaví vo vysokej politike precedens, že skutok sa nestal aprekryje sa to anevyrieši, ako majú ľudia veriť vkrajinu, kde žijú? Vprvom rade to vyprovokovalo takú apatiu, a rozhorčenie, že sa na to nedá zabudnúť.

Ale aj dnes vidíme, aj vprípade vraždy, že to tak stále je. Máme jednu veľkú nedoriešenú vec astala sa ďalšia, oktorej ešte nevieme, dokedy sa bude ťahať.

Tieto veci sa stále vo väčšej alebo menšej miere dejú. Ono to trvá. Ja chcem veriť aj polícii aj vyšetrovacím orgánom, že vražda Jána Kuciaka sa vyšetrí. Musí sa vyšetriť, inak to nejde.

Chceli ste mať vdokumente niekoho, ským sa vám nepodarilo skontaktovať?

Chcela som tam Michala Kováča mladšieho.

Nepodarilo sa vám sním spojiť?

Nie.

Na začiatku aj na konci sa objavuje herec Tibor Vokoun. Hovorí osúvislostiach. Mal predstavovať niekoho konkrétneho, kto vtom dokumente nebol? Na konci totiž povedal, že toto tam nedávajte, nájdite si na to herca. Mala som pocit, ako keby na niekoho odkazoval.

Áno. Toto vychádza zreálnej situácie, ktorú som zažila. On kombinuje rozprávača anejakých ľudí, ktorí nechceli niektoré veci dať do dokumentu, lebo ich nemajú ako dokázať.

Takže to bolo spojenie viacerých osôb, nebol to nikto konkrétny.

Áno.

Keď ste začali natáčať tento dokument, netušili ste, ako sa vyvinie situácia na Slovensku. Nebáli ste sa potom, že ste zabŕdli do citlivej témy ako je únos Michala Kováča ml.?

Báť čoho?

No po vražde tu začala vládnuť atmosféra, že aj niektorí novinári začali pochybovať. Mysleli si, že ich sledujú, čo sa potom aj preukázalo. Hovorili ste sFegyveresom, sVačokom, sTóthom... Nebáli ste sa, že vám môže niečo hroziť, alebo by mohol mať niekto problém stým čo robíte?

Nie, nebála som sa vôbec oseba. Samozrejme, že keď sa stala vražda, bolo to otrasné. Všetci, vrátane mňa, boli otrasení. Nečakala som, že to mohlo dôjsť do takej brutality, že sme stále natoľko málo sofistikovaná spoločnosť, že sa takéto veci dejú. Nebála som sa, ale vtedy to bolo nepríjemné obdobie.

Vjednej scéne ste sa Fegyveresa pýtali na okolnosti, za ktorých Fegyveres natočil svoju výpoveď, išiel za Vačokom atď. On sa vás spýtal, koľko máte času, lebo celé to bolo inak. Tuším vdokumente to už rozoberané nebolo. Hovoril vám mimo kamier ktomu niečo?

Tá veta referuje ktomu, že tá jeho výpoveď bola inak. Že to nebolo tak, že on tam išiel, ale že to bol plán a záujem viacerých ľudí, ktorý sa spojil.

Keby ste mali dokument zhrnúť, aký je jeho odkaz pre mladých anovú generáciu?

Že sa to bude šíriť, až kým si to nevyriešime.

Na čom budete vnajbližšej dobe pracovať?

Vnajbližšej dobe budeme dokončovať projekt Spýtaj sa vašich 89, ktorý reflektuje Nežnú revolúciu po tridsiatich rokoch. Premiéra bude vnovembri avysielať to bude RTVS, ktorá je aj partnerom. Špeciálne premietanie bude cez víkend 15. - 17. novembra v galérii LAB vKunsthalle na Námestí SNP, srdečne pozývam.