Slovenský Fellini: Nezľakol sa zákazov ani filmových sklamaní

Juraj Jakubisko
12.03.2015ZaujímavostiFilmový režisér, scenárista, výtvarník i kameraman, často nazývaný aj slovenský Fellini, má síce už úctyhodný vek, no je plný energie a neustále pracuje na nových projektoch.
Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Slovenská režisérska legenda sa narodila 30. apríla 1938 pri Spišskej Novej Vsi. Jeho filmový rukopis je typický alegóriami, fantáziou a obraznosti. Na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave študoval v rokoch 1953 až 1957 fotografiu. V ďalšom vzdelávaní pokračoval na pražskej FAMU, kde v roku 1966 absolvoval réžiu. Počas štúdia nakrútil niekoľko krátkych filmov, napríklad Strieborný vietor (1961) či Mlčení (1963). Pri tvorbe svojej absolventskej snímky Čekají na Godota (1965) sa inšpiroval hrou Samuela Becketta Čakanie na Godota.


Slovenské filmy: Kvalitné klenoty aj druhotriedne snímky


Po štúdiu vytvoril zopár filmov, no kvôli obmedzeniam a zákazom v umeleckej tvorbe sa mohol venovať výlučne dokumentárnym filmom. Patril totiž k tým umelcom, ktorí sa príliš otvorene vyjadrovali k verejným záležitostiam. V dokumentoch však jeho meno až tak neprekážalo, čo mu v podstate zachránilo kariéru, keďže ostal v kontakte so svojou profesiou.


Keď zasiahne cenzúra: Desať filmov, ktoré si niekde nepozriete!


Uvoľnenie prišlo v roku 1979, kedy sa konečne mohol vrátiť k réžii hraných filmov. Latku nasadil vysoko už svojím prvým filmom po desaťročnej pauze Postav dom, zasaď strom. Po menšom sklamaní s filmom Nevera po Slovensky, prichádza v roku 1983 veľký triumf v podobe adaptácie románu Petra Jaroša Tisícročná včela, ktorá je často hodnotená ako jeden z vrcholov Jakubiskovej tvorby a slovenského filmárstva vôbec.

Po úspechu však zmenil žáner a prešiel detského sveta, keď vytvoril Perinbabu či Pehavého Maxa a strašidlá. Mimochodom, Perinbaba sa radí k najkrajším slovenským rozprávkam, čo dokazuje aj fakt, že sa žiadne sviatky bez nej nezaobídu. Návrat z rozprávkových kruhov započal filmom Sedím na konári a je mi dobre, kde si jednu z hlavných postáv zahral aj valašský kráľ Bolek Polívka.


Slovenská rozprávka trhá rekordy: Úspešná v televízii aj za hranicami


Porevolučné obdobie začal filmom Takmer ružový príbeh (1990) a snímkou Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992). Na konci storočia priniesol cenami ovenčený film Nejasná správa o konci sveta (1997). Ten získal zo siedmich nominácií štyroch Českých levov. Zahrala si v ňom aj režisérova žena Deana Jakubisková-Horváthová ale aj Vilma Janická, Lucie Vondráčková či Pavel Landovský.


Tragický osud Perinbaby, erotické scény herečky aj nestarnúca Alžbetka: Toto ste o filme nevedeli!


V roku 2004 dokončil dlho očakávaný film Post coitum, ktorý sa však oproti svojim predchodcom úspechu nedočkal. Skôr filmových fanúšikov zaplavila vlna sklamania, pričom niektorí ani neverili, že takúto snímku vytvoril majster Jakubisko dobrovoľne. O štyri roky neskôr chcel zrejme tento svoj filmový prehrešok odčiniť a sfilmoval príbeh o krvavej grófke Bathory (2008). Už však na predchádzajúci úspech nenadviazal, no určite nešlo o sklamanie.

Rok 2015 sa bude niesť v znamení Slovanskej Epopeje, filme o Svätoplukovi, ktorý mal Jakubisko v pláne natočiť ešte v roku 2009, ale režisérove zdravotné problémy a finančné záležitosti zasa raz zabrzdili umelecký rozvoj. V spojitosti s týmto filmom sa hovorilo aj o škandále, keď agentúra organizujúca kasting zneužila meno Jakubiskovcov. Známa filmárska rodina tento prípad riešila s pomocou právneho zástupcu.

Zdroj: telkac.sk  internet  ČSFD 

Foto: jakubiskofilm.com

Tagy: Juraj Jakubisko

Zdieľaj na FacebookuPošli e-mailomDiskutuj

Viac podobných článkov